Pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi zlyhal režim, ktorý v mene rovnosti neuznával slobodu a v mene spoločnosti neuznával jedinca. Ideológia, ktorá chcela spasiť svet a ktorá hlásala spravodlivú spoločnosť postavenú na novom „socialistickom type“ človeka, v skutočnosti „vybudovala“ spoločnosť rovnú iba vo svojej chudobnej podstate. I keď vieme, že tento režim nepociťoval každý rovnako dusivým, ale hneď ako sa vďaka svetovým politickým procesom objavila nádej na ľudskejší život, zrútil sa pod ťarchou úprimnej a zmierenej vzbury spoločnosti. 

Euforické, nádejami plné obdobie zamatovej revolúcie charakterizovalo horúčkovité plánovanie. Mnohoraké predstavy mali vtedy ešte zvuk tolerancie, a preto nosili v sebe možnosť vybudovania skutočne spravodlivej, harmonickej spoločnosti.

V skutočnosti sa však mnoho vecí udialo inak. Namiesto ľudskej dimenzie tolerancie a zmieru sa stala dominujúcou intolerancia a neznášanlivosť. Objavili sa staronové ideológie a nárokovali si exkluzivitu. Boli a sú takí, ktorí označovali jedinca ako exkluzívneho voči spoločnosti, slobodu voči rovnosti, ako aj majetkové hodnoty voči duševným a morálnym hodnotám. A sú aj takí, ktorí neveria v žiadnu ideológiu, nemajú žiadne reálne plány a predstavy ohľadom našich spoločných záležitostí, bojujú iba za dosiahnutie svojej moci a blahobytu.

Dvadsaťosem rokov je doba, keď vyrastie jedna generácia. Spoločnosť, ako aj človek, skôr či neskôr dospeje. Na začiatku cesty plánuje, vyberá si z možností – možno dobre, možno zle. A učí sa. Nakoniec dospeje, pozerá sa na všetko reálne, je zmierlivejší a chápavejší. Dozreje a bude schopní zodpovedať za svoje rozhodnutia. Takto už má väčšiu šancu uskutočniť svoje plány, aj keď nie všetky.

Na tohtoročnom výročí by sme si mali zaspomínať na naše pekné plány. A čo je veľmi dôležité: nemáme sa pozerať na nevyužité možnosti uplynulých rokov, ale na možnosti z ponaučení a dozretých krokov. Len teraz je na to príležitosť. Dnes ešte je vysvetlenie na nevyužité možnosti. Pozajtra už to bude len vysvetľovanie „neskoro dozrievajúcich“.   

József Menyhárt,
predseda SMK