Dvanásty apríl je pamätný deň vysťahovania Maďarov zo Slovenska. V roku 1947 sa v tento deň zažalo vyťahovanie obyvateľov maďarskej národnosti z Československa do Maďarska. Tento pamätný deň vyjadruje poctu asi sto tisíc vyťahovaným, ktorých v dôsledku Benešových dekrétov zbavili občianstva, svojej komunity, ako aj majetku, vyhnali ich z domoviny, a ktorí tvrdou drinou vybudovali svoj nový domov.
Tento pamätný deň je aj motiváciou k tomu, aby sme sa pozreli zoči-voči citlivej téme našej nedávnej minulosti. Nie je ľahké spomínať na krivdy po druhej svetovej vojne. Udiali sa také veci, ktoré si viacerí dokážu pripomenúť len s hlbokým žiaľom, mnohí by ich však chceli zamlčať. Sú takí, ktorí zažili deportácie, reslovakizáciu alebo vysťahovanie. Sú to tri také spôsoby, ku ktorým sa pristupuje v prípade jednej komunity len vtedy, ak chcú danú komunitu zlikvidovať.
Málo sa hovorí o tom, že po roku 1945 boli u nás zriadené koncentračné tábory, kde odvliekli obyvateľov nemeckej a maďarskej národnosti. Títo boli povinní na oblačení nosiť bielu stuhu. Málo sa hovorí aj o tom, aké utrpenia prinášali deportácie. V tuhej zime, za neľudských podmienok muselo opustiť svoje domovy asi 40 tisíc ľudí z južného Slovenska. Vysídlili ich do sudetských častí Čiech. Väčšina z nich síce neskôr ušla a vrátila sa domov, ale perzekúcia a „pretváranie“ zamerané na maďarskú menšinu pokračovala. Jedným spôsobom bola reslovakizácia, čo v skutočnosti znamená vzatie späť slovenskej národnosti, bol to však falošný krok, pretože ľudia prinútení k reslovakizácii nikdy neboli Slovákmi. K podpisu ich prinútili tým, že nebudú musieť nastúpiť do dobytčích vagónov a budú si môcť nechať aj svoj majetok. Bol to diabolský návrh, pretože človeka v záujme záchrany svojej rodiny prividol do rozporu so sebou samým. Nie menej bolestivými boli aj vyťahovania v zmysle československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva.
Je našou ľudskou povinnosťou, aby sme na tieto boľavé príkoria spomínali! S ľútosťou berieme na vedomie, že síce zákonodarstvo po zmene režimu v roku 1989, ako aj politická moc sa už ospravedlnila židovskej obci za drastické postupy počas vojny, už sa ospravedlnila za krivdy voči Nemcom, ale dodnes sa neospravedlnila našej komunite za neprávosti voči maďarskému obyvateľstvo bývalého Československa. Nemôžeme sa vzdať nádeje, že sa to raz stane. Považujeme za neprijateľné, že v tejto krajine ešte stále nezrušili zásadu kolektívnej viny. V pamätný deň vysťahovania Maďarov z Československa dôrazne odmietame túto neprávosť.
József Menyhárt,
predseda SMK
