Doprajú lepšie životné prostredie politici najmä svojim? - Reakcia na článok M. Pišku, Sme, 18.4.2012
2012. apr. 18
Ako obyčajne, po výmene vlád sa v médiách objavujú rozbory, akým spôsobom sa rozdeľovali dotácie z fondov. V denníku Sme sa to udialo napr. dňa 18.4.2012. V príslušnom článku M. Piško cituje pani Syčákovú-Beblavú, ktorá tvrdí, že „stranícky klientelizmus sa vyskytoval pravidelne bez ohľadu na to, ktorá politická strana bola pri moci“. Mňa a strany MKP-SMK sa týka obdobie 1998 až 2006. Zopakoval by som zásady, podľa ktorých sa posudzovali projekty v tom období, a to bodovým hodnotením:
1. podiel obyvateľov napojených na environmentálnu infraštruktúru (na vodovod, kanalizáciu). To je ukazovateľ „environmentálnej naliehavosti“. Najviac bodov dostávali obce v regiónoch s najhoršou situáciou. Boli (a stále sú) na juhu a východe SR.
2. ekonomická situácia regiónu – stupeň nezamestnanosti, HDP. To je ukazovateľ „odkázanosti“ na podporu. Fond podporoval najslabšie regióny. Boli a sú na juhu a východe SR.
3. Stav životného prostredia a ohrozenie chránených území vodných zdrojov a prírody. Fond podporoval regióny s najhoršou situáciou. Sú na juhu SR, kde je významné ohrozenie vodných zdrojov z intenzívneho poľnohospodárstva, aj z komunálnej sféry (napr. Chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov). Chránené územia v horských oblastiach sú omnoho menej ohrozené.
4. Technická a ekonomická kvalita projektu.
Toto kritérium je možné ľahko zmeniť úpravou projektu, preto sme tomuto kritériu prisudzovali len pomocný význam, možno na rozdiel od kritérií, ktoré sa u nás významne presadili najmä v súvislosti s európskymi fondami, kde rozhodujúcim kritériom nie sú environmentálne kritériá, ale „high quality project“, teda dobre napísaný projekt, ktorý sa stal modlou, ale aj nástrojom na deformáciu riešenia environmentálnej situácie.
Som presvedčený, že s týmito zásadami nie je možné nesúhlasiť. Potom je ale nutné jednoznačne konštatovať, že:
- podľa uvedených kritérií je najhoršia situácia na juhu a východe Slovenska. Preto objektívne najviac dotácií by malo smerovať práve do týchto regiónov. Keď analyzujeme južné okresy ešte podrobnejšie, zistíme, že aj v rámci nich sú veľké rozdiely, najhoršie na tom sú najjužnejšie časti týchto okresov.
- to je objektívna situácia, že práve v týchto regiónoch sú aj obce s maďarským obyvateľstvom, teda aj najviac starostov za SMK (inde starostovia za SMK nie sú!).
Dostali teda dotácie Maďari, alebo najslabšie regióny a obce? Okrem toho netreba zabúdať, že sú to už obce so silno zmiešaným obyvateľstvom. Takže, keď povedzme za vlády SNS tieto obce prakticky dotácie nedostávali, týmto bolo diskriminované – trestané? – aj slovenské obyvateľstvo oproti Slovákom žijúcim v severnejších okresoch. A to len preto, lebo sa usídlili v obciach, kde žijú Maďari?
Ak ale naozaj chceme skúmať tieto otázky, tak sa musíme spýtať aj
- prečo práve juh Slovenska je na tom hospodársky najslabšie a aj z hľadiska environmentálnej infraštruktúry najzaostalejšie? Paušálna a zlomyselná otázka/odpoveď by mohla znieť: Pretože tam žijú Maďari?!
- Kto to zapríčinil, ktoré vlády, kedy sa začal tento výrazný úpadok juhu?
- Chceme tento stav zachovávať, zlepšovať, alebo zhoršovať?
- Ak zlepšovať, tak kedy? Bolo mierne zlepšovanie situácie za obdobie 2000-2006 hriechom? A následné zhoršovanie a zväčšovanie rozdielov?
A nakoniec, keď už naozaj chceme skúmať stranícky klientelizmus, tak porovnávajme: za obdobie 1999 – 2006 do obcí so starostami za SMK – ktoré sú všetky v slabých okresoch - išlo cca 12 % akcií (podiel Maďarov bol cca 10 %); do obcí so starostami za SNS – a to do slabších obcí v silných okresoch - išli 3 % akcií (podiel starostov za SNS bol cca 4 %). Do obcí s opozičnými a nezávislými starostami išlo 72 % projektov, samozrejme podľa zásad, ktoré som uviedol vyššie!
Oproti tomu už za rok 2007 (prvý rok, keď MŽP SR kontrolovalo SNS) do obcí so starostami za SMK (do slabých okresov) išli len 2 % akcií (9 uspokojených žiadostí zo 73), avšak do obcí so starostami za SNS (silné okresy) 7 % akcií ((31 uspokojených zo 49). Takto to pokračovalo až do roku 2011, keď napr. starostovia za SMK podali 42 žiadostí, ale úspešné boli len 4 (oproti tomu z 34 žiadostí starostov za Most-Híd bolo úspešných 22).
Ako vysokoškolský profesor na Fakulte ekológie a environmentalistiky samozrejme jednoznačne zastávam názor, že všetci občania na severe aj na juhu, západe aj východe majú rovnaké právo na čistú vodu a čisté prostredie! O to sa musíme usilovať. Preto naďalej odsudzujem miešanie národnostnej alebo straníckej otázky do životného prostredia.
Vo Zvolene, 18.4.2012
Prof. RNDr. László Miklós, DrSc., Dr.h.c.
podpredseda MKP-SMK
pre poľnohospodárstvo a životné prostredie
