Analýza SMK-MKP nového programu revitalizácii krajiny a integrovanému manažmentu povodí SR
2010. okt. 30
SMK-MKP víta nový program vlády na ochranu pred povodňami a svojimi možnosťami sa pousiluje prispieť k jeho naplneniu.. Napriek tomu, že materiál bol sprístupnený na verejné pripomienkovanie len 5 dní, SMK-MKP sa s touto témou dlhodobo zaoberá, preto si dovoľujeme predstaviť naše stanovisko ku zásadným prvkom programu.
Veľmi oceňujeme najmä to, že vláda si tiež osvojila nosnú tému materiálu - zásadu zadržiavania vody v krajine, ako cestu na zníženie povodňového rizika. Vodozádržná funkcia krajinných prvkov je samozrejme dávno známa, odtok vody v krajine a jej spomalenie vegetačnými prvkami a zmenou využitia zeme študujú hydrológovia, geografi, krajinní ekológovia už na školách. Tieto prvky sú neoddeliteľnou súčasťou všetkých používaných vzorcov na výpočet odtoku, povodňových vĺn, erózie a akumulácie.
Zároveň by sme podčiarkli, že vodozádržné prvky v krajine plnia zároveň funkcie pre zachovanie biodiverzity, ekologickej stability, mikroklimatické, hygienické a i. funkcie. Tieto majú možno ešte väčšiu hodnotu, ako je ich vodozádržná funkcia – v ich využití by mala spočívať revitalizácia krajiny a integrovaný manažment, ktoré sú uvedené zatiaľ len v názve materiálu.
K realizácii koncepcie zadržiavania vody v krajine prvkami krajinnej štruktúry sú potrebné vhodné plánovacie a projekčné nástroje. Bez nich bude táto práca chaotická a drobné úpravy celkom iste nepokryjú približne 90% územia štátu, ktoré pokrývajú lesy a poľnohospodárska pôda. Rozhodujúcim momentom je umiestnenie týchto prvkov a opatrení na správne miesta, tam, kde dochádza k zvýšenej koncentrácii vody, k zrýchleniu odtoku, ku vzniku povodňovej vlny. Na toto samozrejme nestačí laický prístup, treba odborná príprava, priestorový informačný systém, výpočty a potom aplikácia týchto poznatkov do priestorových plánovacích procesov, najmä do projektov pozemkových úprav, územných plánov a lesohospodárskych plánov, ktoré prekrývajú celú plochu krajiny.
Preventívne opatrenia na zadržiavanie vody v krajine a zníženie rýchlosti odtoku boli súčasťou aj predchádzajúcich zákonov o protipovodňovej ochrane. Priestorový systém slúžiaci aj na zadržiavanie vody – tzv. územný systém ekologickej stability ÚSES, v rámci neho tzv. interakčné prvky (zeleň v krajine) a ekostabilizačné opatrenia (zmena využitia a obhospodarovania pozemkov) - bol definovaný v príslušných zákonoch o pozemkových úpravách, o územnom plánovaní, o ochrane prírody, v zákone o vodách postupne už od roku 1991, problém však bol s aplikáciou týchto postupov.
Problémy s touto realizáciou – okrem mnohých ďalších - vyplývali jednak z nedostatku peňazí na celoplošné projektovanie, z neexistencie jednotného priestorového informačného systému pre projektovanie, ako aj z práv majiteľov pozemkov, ktorí môžu namietať, prečo práve na ich pozemku sa majú realizovať vodozádržné opatrenia, ktoré preňho prvoplánovo znamenajú zníženie výmery produkčnej plochy. Problémom je nakoniec aj nedostatok financií na realizáciu projektov.
Právne nástroje na riešenie niektorých z týchto problémov už sú. Je to najmä nový zákon o protipovodňovej ochrane č. 7/2010 Z. z. z februára tohto roka, ktorý definuje nielen všetky zásady zadržiavania vody v krajine, ale aj právne nástroje na ich realizáciu, a to v skutočnom integrovanom chápaní: vytvorenie informačného systému – krajinno-ekologickej základne integrovaného manažmentu povodí, koordináciu plánovacích nástrojov a integrovaný manažment povodí. Zákon ustanovuje, že prvky ÚSES a ostatné významné krajinné prvky ako protipovodňové opatrenia budú považované za tzv. spoločné zariadenia podľa zákona o pozemkových úpravách, ako aj to, že starostovia môžu na umiestnenie týchto prvkov vydať územné rozhodnutie o využití územia alebo rozhodnutie o chránenej časti krajiny podľa stavebného zákona.. Zákon o lesoch je potrebné novelizovať taktiež v tomto smere. Ďalším významným súvisiacim zákonom je aj nový zákon č. 3/2010 Z.z. o národnej infraštruktúre priestorových informácií, ktorý ustanovuje povinnosť vybudovať jednotný informačný systém.
Treba však zároveň povedať, že aj pri optimálnej realizácii všetkých vodozádržných opatrení, ktoré sú známe občanom, starostom, krajinným ekológom, vodohospodárom zvýšia zadržiavanie vody v krajine priemerne len o 7-8% aj to s rôznym časovým priebehom a rôzne v jednotlivých regiónoch Slovenska, inak vo flyšových oblastiach povodia Bodrogu, inak v územiach so značným podielom ľahkých pôd a vápencov. Takisto niektoré vodozádržné opatrenia, najmä vegetačné prvky budú svoju funkciu plniť len po niekoľkých rokoch, povodne však prichádzajú stále. Preto okrem vodozádržných opatrení prvkami krajiny – ktoré opätovne a s veľkým dôrazom podporujeme - je celkom iste potrebné pokračovať aj v “klasických“ technickýcjh opatreniach – hradenie bystrín, dobudovanie suchých poldrov, zvýšenie objemu inundačných priestorov, ale aj budovanie malých vodných nádrží, ba ak je potrebné , aj väčších retenčných nádrží, ktoré samozrejme majú mnohoraké funkcie.
Treba si uvedomiť, že v programe zdôrazňovaný cyklicky zadržiavaný objem 250 miliónov m3 kubických vody je vlastne len objem jednej väčšej priehrady, alebo jedného priemerného letného dažďa o sile približne 20 mm. Samozrejme, aj to je významné množstvo a sme za to, aby sa zachytilo, ale takýto dážď ešte ani nemusí spôsobiť povodeň. Na druhej strane, keď sa takýto dážď bude opakovať niekoľko dní za sebou, vodozádržná kapacita krajiny sa naplní už pri prvom daždi, pri druhom bude už omnoho menšia, pri ďalších už ani nemusí fungovať. Znovu opakujeme – toto spomíname nie preto, že sme proti zvýšeniu vodozadržiavacej funkcie krajiny, ale preto, že nesmieme zabudnúť ani na ďalšie, klasické protipovodňové aktivity a najmä nesmieme ich zastaviť, nesmieme zabudnúť aj na ich financovanie.
Časť programu, ktorá sa týka nákladov na tieto opatrenia, zdrojov na program, tvorby pracovných miest a ich financovania, organizačné otázky vyžaduje dôkladnejšiu socio-ekonomickú analýzu, pre ktorú je však potrebná výrazná konkretizácia jednotlivých bodov programu.
Ako doplnok ku tomuto stanovisku by sme si dovolili znovu uviesť návrhy opatrení, ktoré sme spracovali počas letných povodní, ktoré považujeme za stále aktuálne:
_______________________________________________________________
1. Opatrenia na okamžité a krátkodobé riešenie povodňových situácií
1.1. Administratívno-ekonomické opatrenia
a) Upresnenie zodpovednostia určenie úloh subjektov, ktoré spôsobujú zvýšený povrchový odtok v každom regióne.
b) Vyčlenenie dostatočného objemu rozpočtua dotácií príslušným subjektom, najmä obciam, na urýchlenú realizáciu drobných opatrení na znižovanie povrchového odtoku v povodí;
c) Zvýšenie rozpočtu správcovi vodných tokov na trvalú údržbu vodohospodárskych zariadení
d) Zvýšenie rozpočtu v kapitole Všeobecná pokladničná správa
· na úplné uhradenie nákladov na zabezpečovacie a záchranné práce všetkým subjektom
· na úhradu najvýznamnejších povodňových škôd subjektom, ktoré sú na to najviac odkázané;
· zvýšenie rozpočtu na dotácie na úhradu škody na poľnohospodárskych plodinách spôsobenej nepriaznivými poveternostnými udalosťami a upresnenie podmienok ich poskytovania.
1.2. Riadiace opatrenia - rozhodnutia
a) Prevedenie správy všetkých vodných tokov do Slovenského vodohospodárskeho podniku
b) Vydanie územných rozhodnutí a
c) iných rozhodnutí pre urýchlenú realizáciu potrebných protipovodňových opatrení.
1.3. Fyzické opatrenia
a) Obnovenie funkčnosti prečerpávacích zariadení a kanálov na odvedenie vnútorných vôd z nízkopoložených a bezodtokových depresií, na ťažkých pôdach a inak ohrozených plôch;
b) Oprava poškodených hrádzí, ich pravidelná údržba;
c) Dobudovanie projektovaných hrádzí, vrátane menších tokov;
d) Dobudovanie začatých úprav tokov v obciach.
e) Obnovenie aktivít na zvýšenie retenčných objemov alúvií - obnovenie hradenia bystrín a potokov
f) Pokračovať v budovaní suchých poldrov a malých retenčných nádrží.
g) Uskutočniť melioračné orby a podrývanie podorničia na zvýšenie priesakovosti a vodoudržiavacej kapacity pôdy; podľa potreby uskutočniť melioračné vápnenie
h) Realizovať výsadbu prvkov ÚSES podľa existujúcich projektov a územných plánov.
2. Opatrenia na dlhodobé riešenie protipovodňovej ochrany
Sú zameranéna zníženie povrchového odtoku z povodia, osobitne horných tokov, a tým zníženie rizika prívalových povodňových vĺn na dolných tokoch riek a potokov
2.1. Projekčné práce
Urýchlené zahájenie prác na dokumentoch podľa nového zákona o ochrane pred povodňami č. 7/2010 Z.z., v nasledovnom časovom slede:
a) dopracovanie všestranne využiteľného informačného systému – Krajinno-ekologickej základne integrovaného manažmentu krajiny (§5 zákona)
b) vypracovanie projektov územných systémov ekologickej stability ÚSES v rizikových povodniach
c) vypracovanie projektov pozemkových úprav v rizikových povodniach, so začlenením prvkov ÚSES
d) revízia a vypracovanie nových územných plánov s osobitným dôrazom na ekologicky optimálnu organizáciu a využitie územia (vylúčenie intenzívneho poľnohospodárskeho využitia a zástavby z potenciálne zaplavovaných plôch);
e) zahájenie a ukončenia plánov manažmentu povodňového rizika, vrátane jeho súčastí, ako sú projekty pozemkových úprav a územný systém ekologickej stability.
2.2. Fyzická realizácia opatrení podľa vyššie definovaných dokumentov.
Postupná realizácia plánov a projektov.
László Miklós
podpredseda SMK pre životné prostredie a pôdohospodárstvo
