Pál Csáky: Pravdivé riešenia
2010. mar. 16
Blížia sa voľby, politické strany pripravujú svoje programy a zdá sa, že každá strana objavila svoj nový sociálny rozmer. Je to logické a zákonité, skôr to bolo nesprávne, že pravicové strany prenechali túto tému ľavicovo-populistickému Smeru. Bolo to – dajme tomu – neoliberálne nedorozumenie.
Klasická kresťansko-demokratická škola totiž považuje sociálny rozmer – teda uplatňovanie princípu solidarity – za jeden z pilierov vlastného učenia.
V druhej polovici devätnásteho storočia dvaja veľkí myslitelia analyzovali situáciu, do ktorej sa svet vtedy dostal. Marx napísal svoj Kapitál a pápež Leo XIII. svoju encykliku Rerum Novarum.
Je zaujímavé porovnať tieto dokumenty – aj z hľadiska toho, že silne poznačili históriu 20. storočia.
V analytickej časti dospeli obaja k porovnateľným záverom: pomery ranného kapitalizmu sú dlhodobo neznesiteľné a nesú v sebe nebezpečenstvo sociálnych výbuchov. Riešenia však, ktoré ponúkajú, sú diametrálne odlišné. Marx – zjednodušene povedané – považuje za riešenie revolúciu, násilné riešenie, z ktorého sa dá vydedukovať potreba diktatúry proletariátu. Lenin to aj vydedukoval.
Pápež ponúka evolúciu: väčšiu empatiu k potrebám zamestnancov, vyššiu úroveň spoločenskej solidarity.Zdá sa, že dejiny dvadsiateho storočia môžeme chápať aj ako súperenie týchto dvoch ideológií, v ktorom súperení – možno znie paradoxne – západné demokracie realizovali de facto tie princípy, o ktorých Marx a jeho nasledovatelia snívali. Asi aj na základe obáv z vývoja vo Východnej Európe.
Bolo to súperenie pravdivého a nepravdivého riešenia. V pravdivom – západnom – čísla mali svoj reálny obsah, aj ľudské bytie svoj reálny rozmer. V nepravdivom – tzv. socialistickom – čísla boli fiktívne a aj život dosť umelý. To, kam vedie táto cesta, ukázala situácia Kremla v prvej polovici osemdesiatych rokov, kedy starí, nemožní dedkovia tlačili jeden druhého na okraj hrobov. Takto vyzerala údajná dynamická svetová veľmoc č. 1.
Diania v rokoch 1989-90 boli vlastne chvíľami pravdy. Osvedčila sa stará pravda: môžete oklamať na určité obdobie veľa ľudí, niektorých až možno donekonečna. Ale každého donekonečna nie.
Je zákonité, že aj terajšie riešenia - aj - v sociálnej oblasti môžeme rozdeliť na pravdivé a nepravdivé. Ľavica historicky často ponúka neudržateľné, teda nepravdivé riešenia. Kresťanskodemokratické-konzervatívne riešenia zas majú byť reálne a trvalo udržateľné. Skrátka: zodpovedné.
