Americké protesty proti slovenskému jazykovému zákonu
2010. feb. 05
V Spojených štátoch amerických sa v posledných mesiacoch znásobili rozhorčené reakcie tamojších maďarských organizácií voči slovenskému jazykovému zákonu a jeho negatívnemu dosahu na maďarskú menšinu žijúcu na Slovensku.
Najčerstvejšia odozva pochádza od jedného z vedúcich maďarských združení v USA, Americkej maďarskej federácie (AHF), ktorá v liste adresovanom americkej ministerke zahraničných vecí, Hillary Clintonovej, súri ministerku, aby otvorene a jednoznačne vyjadrila svoje stanovisko a obavy ohľadom „neprijateľného“ slovenského jazykového zákona. V tomto liste ďalej predseda spoločenstva, Frank Koszorús, navrhuje, aby Clintonová predostrela otázku neprijateľnosti jazykového zákona priamo Slovensku.
Americká maďarská koalícia (HAC), ďalšia vplyvná organizácia amerických Maďarov informovala v septembri tlačovú agentúru MTI: spolu s viacerými združeniami pracujeme na tom, aby washingtonská poslanecká snemovňa jednoznačne a silne odsúdila modifikáciu slovenského jazykového zákona. Prezident HAC, Max Teleki, sa vyjadril: prebiehajú dialógy s vedením kongresu, okrem iného s predsedom demokratickej frakcie a s predsedom zahraničného výboru poslaneckej snemovne. Vyjadril sa, že správanie Slovenska ako členského štátu NATO a EÚ a vyostrovanie tejto situácie je neprijateľné nielen preto, lebo sa jedná o otázku základných ľudských práv, ale i preto, lebo Bratislava porušila viacero medzinárodných multilaterálnych dohôd.
Americká Nadácia Lantos – inštitúcia opatrujúca duchovné dedičstvo Toma Lantosa, voľakedajšieho amerického maďarského politika – vyzvala v októbri Slovensko, aby stiahlo „nemiestny a diskriminačný“ jazykový zákon. Podľa ich stanoviska prijatím tohto jazykového „silno obmedzujúceho a sankcionujúceho“ zákona spravilo Slovensko ďalší znepokojujúci krok smerom k netrpezlivosti a diskriminácii.
Senátor Benjamin Cardin, prezident amerického Helsinského výboru, v decembri minulého roka upozornil na slovenský jazykový zákon počas washingtonského zasadania snemovne, resp. na napätú situáciu medzi Maďarskom a Slovenskom, ktorú treba podľa neho čo najskôr vyriešiť. Okrem iného vyzdvihol i obavy, ktoré sa objavili následkom modifikácie slovenského Zákona o štátnom jazyku, a to, že u maďarskej menšiny na Slovensku môže tento zákon bezdôvodne a nespravodlivo obmedzovať používanie maďarského jazyka.
Senátor Cardin sa počas decembrového stretnutia s premiérom Gordonom Bajnaim vo Washingtone vyjadril: považuje za nemiestne, čo sa na Slovensku deje v spojitosti s jazykovým zákonom. Podľa neho nie je správne správať sa v protiklade so základnými hodnotami a normami Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (OSCE). Zdôraznil, že túto záležitosť pripomenie Slovákom aj na medzinárodných fórach, že „táto téma bude na dennom poriadku“.
Denis Kucinich, poslanec amerického kongresu požiadal v januári písomnou formou premiéra Róberta Fica o prehodnotenie reálnej aplikácie jazykového zákona. Politik zo štátu Ohio vyjadril hlboké znepokojenie nad nedemokratickými opatreniami súvisiacimi s aplikáciou zákona v praxi, ktoré podľa neho porušujú jedno zo základných práv, právo na slobodu prejavu, čo je základným pilierom úspešných demokracií. Podľa Kucinicha tento zákon kodifikuje nerovnosť medzi dvomi jazykmi a zároveň podmínováva rovnosť národností na Slovensku, ktoré tu dlhodobo žijú vedľa seba.
Senátor vyjadril nádej, že premiér Fico spraví všetko preto, aby sa na Slovensku praktizovala voči každému občanovi rovnaká miera právnej ochrany a aby Slovensko napĺňalo Chartu základných ľudských práv a slobôd, podľa ktorej treba zakázať akékoľvek diskriminatívne rozdeľovanie na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického či spoločenského pôvodu, genetických znakov, a v neposlednom rade i na základe jazyka.
–mti–
