Ukončime násilie zo strany moci! – Slovensko potrebuje novú vládu!
2010. jan. 16(Prijala: Republiková Rada SMK, 16. január 2010)
V uplynulých takmer štyroch rokoch sa dá vláda na Slovensku, resp. orgány spadajúce pod vedenie vlády Slovenskej republiky a ich činnosť charakterizovať značnou mierou praktizovania vládnej svojvôle, zneužívaním právomocí a napokon, posledným dôkazom sú udalosti uplynulých dní: odbornou nespôsobilosťou bezpečnostných orgánov. Spoločnou črtou týchto skutočností je zneužitie slobody a dôstojnosti súkromných osôb.
Naposledy rozvírilo hladinu medzinárodnej verejnej mienky neodborne a protiprávne realizované bezpečnostné cvičenie na popradskom letisku. V tomto prípade bolo najpoburúcejším faktom, že sa v rámci tohto cvičenia stali pokusnými objektmi nič netušiaci ľudia, čo navyše napokon vyústilo do fiaska, pretože sa na palubu lietadla dostala výbušná látka.
Bolo zarážajúce vypočuť si z úst ministra vnútra a prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky vyhrážky ohľadom zaangažovania policajných síl vo veci štrajkujúcich dopravcov. Aj toto považujeme za prejav arogancie vládnucej moci.
Pri príležitosti návštevy čínskej hlavy štátu v Bratislave v júni 2009 zakročila proti aktivistom bojujúcim za ľudské práva nevyberane násilným spôsobom čínska bezpečnostná služba, to všetko za nečinného prizerania slovenskej polície. Povinnosťou slovenskej polície bolo chrániť týchto aktivistov, ale nestalo sa tak. Z tejto rozhorčujúcej udalosti neboli vyvodené žiadne právne, ani personálne dôsledky. Nič prekvapujúce, keďže pár mesiacov predtým, 21. novembra 2008, vystúpila slovenská polícia násilne a bezdôvodne voči kazašskej novinárke, ktorú odvliekla, pretože protestovala proti porušovaniu ľudských práv v Kazachstane.
Najbrutálnejší zásah slovenskej polície sa datuje na 1. novembra 2008, keď na dunajskostredskom futbalovom ihrisku zakročila policajná zásahová jednotka voči stovkám pokojne povzbudzujúcich fanúšikov, pričom sa s nimi zaobchádzalo obzvlášť tvrdo a násilne, zanechajúc na nich aj trvalé zranenia a stopy. Tento zásah bol plánovaný evidentne zámerne, mal slúžiť na zastrašenie maďarských fanúšikov, ktorí povzbudzovali svoj tím aj mávaním maďarskými národnými symbolmi. Do dnešného dňa sa polícii nepodarilo dokázať, že zakročila oprávnene a odôvodnene. Zatiaľ čo vyššie spomenuté udalosti boli opozičnou časťou slovenskej politickej elity jednomyseľne verejne odsúdené, túto policajnú brutalitu v Dunajskej Strede sprevádzalo koaličné hlboké mlčanie.
Úvodom štvorročnej vládnej ľubovôle Ficovej vlády sa stalo koncom augusta 2006, veľmi krátko po jej nástupe, napadnutie a zbitie Hedvigy Malinovej, ktorá sa stala obeťou preto, lebo komunikovala na ulici v maďarskom jazyku. Poburujúci je už tento samotný fakt, avšak vrcholom bolo, že ako predseda vlády, tak minister vnútra i prezident Policajného zboru Slovenskej republiky sa nevydali na pomoc a ochranu obete, ale postavili sa na stranu páchateľa. Tohto do dnešného dňa oficiálne neodhalili, hoci ho podľa presného opisu osoby verejné organizácie už identifikovali. Naopak, výkonná moc a prokuratúra podozrieva Hedvigu Malinovú zo zámerného zavádzania úradov.
Žiaľ, takémuto správaniu verejných orgánov predchádzali už aj skoršie, podobné udalosti. Policajná zásahová jednotka dobila maďarských fanúšikov už i v roku 1992. V spolupráci so Slovenskou tajnou službou bol v roku 1995 unesený a zavlečený syn vtedajšieho prezidenta. Živnú pôdu tomuto všetkému predpripravila vtedy i dnes vládna politika, takisto ako to, že aj v súčasnosti je členom síl zostavujúcich súčasnú vládu extrémistická Slovenská národná strana, ktorej predseda je notoricky známy v prvom rade vďaka jeho protimaďarským vyjadreniam.
Extrémy sa samozrejme vyskytujú všade, ale v rámci Európy a hlavne v rámci Európskej únie je nemysliteľné, aby sa extrémizmus stál súčasťou vládnej politiky, takáto prax nemá obdobu. Jedinou tmavou výnimkou je Slovensko. Tento stav je o to vážnejší, že sa nenájde ani jeden politik v rámci vlády, ktorý by sa od udalostí dištancoval.
Slovensko teda dozrelo na zmenu vlády.
