Pál Csáky: Pozitívna nespokojnosť poháňa človeka dopredu
2001. nov. 03(Z knihy: Pál Csáky - Ruka na zmier, 2009 - obsah tu )
II. KAPITOLA
Pred vstupom do EÚ
„Je to niečo celkom iné, než na čo sme boli zvyknutí v dvadsiatom
storočí, keď štáty v Európe hrali proti sebe navzájom a rodili sa tak
vojny. Teraz sa rodí spolupráca, aká tu ešte nebola.“
Pál Csáky
(In: Štefan Hríb – Martin Hanus: Aj ja sa pýtam, ako obstojíme. Domino fórum, 120. ročník, 20.č., 2003)
„Keď som sa nedávno sťažoval môjmu nemeckému priateľovi, že som
niekedy nespokojný, čo všetko sa nám nepodarilo dosiahnuť a ako nemám z
toho dobrý pocit, upokojil ma argumentom, že ani Nemecko v roku
1949,1959 či 69 nebolo krajinou na súčasnej úrovni a aj oni potrebovali
určitý čas na to, aby sa to všetko vybudovalo. ... Ak bude naše úsilie
nasmerované správnym smerom, som presvedčený, že napriek
neodškriepiteľne existujúcim problémom sa Slovensko a región V4 stane
čoskoro súčasťou vyspelého demokratického sveta.“
Pál Csáky, 2001
Pozitívna nespokojnosť poháňa človeka dopredu
- V letných mesiacoch sa pre iný názor SMK na reformu verejnej
správy vo vládnej koalícii poriadne zaiskrilo a len málo chýbalo, aby
ste vládny post už nezastávali. Ani s vašim predsedom Bélom Bugárom nie
ste vždy na rovnakej vlnovej dĺžke. Požiadavky SMK sa sčasti splnili k
vašej spokojnosti, zostali ste v koalícii, ale v čom ste ustúpili a
prečo, aby nenastalo vládne zemetrasenie?
- Vnímam situáciu v slovenskej politike v širších kontextoch. Myslím
si, že rok 2002 bude životne dôležitý pre ďalšie integračné snahy
Slovenska. Bude sa rozhodovať o pozvaní nových členov do NATO a pre
mňa členstvo SR v tomto zoskupení znamená stať sa členom exkluzívneho
klubu, ktorý zabezpečí politickú, finančnú a ekonomickú stabilitu a
bude garanciou pre prílev zahraničného kapitálu. Takže z toho dôvodu
veľmi podporujem členstvo SR v Aliancii. Nechcem sa dostať do situácie,
do ktorej sa dostala bývalá vládna garnitúra a túto šancu už raz
prepásla. Druhou prioritou je ukončenie rokovaní ohľadne nášho členstva
v EÚ. V súčasnosti máme reálnu šancu stať sa v reálnom čase členmi EÚ.
A bol by som veľmi nerád, keby som bol súčasťou takej vládnej
garnitúry, ktorá by aj túto možnosť premrhala. Na základe týchto
priorít som chápal situáciu a vystupoval som aj v kritickom letnom
období. Naďalej však zastávam názor, že delenie Slovenska na 8 krajov
je veľmi nešťastné a pomstí sa nám to. Všetci vieme, že sú to
neorganické, umelo vytvorené regióny, ktoré ľuďom nedajú pocit, že je
to skutočne ich región. Za východisko z tejto situácie som však
nepovažoval vyvolanie vládnej krízy, politickú nestabilitu alebo ďalšie
problémy. Ja som človek, ktorý išiel do politiky s tým predsavzatím, že
aj v krízových situáciách sa má hľadať zmysluplné riešenie. Preto som
na koncovku, ktorú navrhlo predsedníctvo SMK, vyslovil trošku iný
názor, prízvukoval som, že máme hľadať aj iné riešenie, ktoré nepoškodí
ani Slovensko, ani spoločnosť, ani SMK. Zdá sa mi, že sa takéto
riešenie našlo. Dokonca sa nám podarilo dať nový impulz procesu
decentralizácie, dosiahnuť relatívne prijateľný záver i keď pripúšťam,
že to bolo veľmi hektické.
- Vláda už odporučila, aby sa v Nitre zriadila maďarská fakulta na
vzdelávanie pedagógov. Napriek tomu sa tak dodnes nestalo. Ako sa SMK
zachová, keď to rektorát univerzity nebude rešpektovať?
- Plne sa stotožňujem s názorom Európskeho parlamentu, ktorý podporoval
snahu vlády SR na vytvorenie fakulty pre výchovu maďarských pedagógov v
Nitre. Dokonca dodal, aby sa vláda nedala zneistiť akademickou
autonómiou, lebo je to štátny záujem, aby sa pre školy s vyučovacím
jazykom maďarským zabezpečili kvalitní pedagógovia. To, čo sa deje v
Nitre, je, myslím si, nie celkom šťastné ťahanie času a hra na mŕtveho
chrobáka. Aby som sa jasne vyjadril, nie je to celkom európsky prístup.
Bol by som rád, keby sa nám podarilo dosiahnuť dohodu a ak sa tak v
blízkej budúcnosti nestane, pravdepodobne sa dostane na stôl otázka
maďarskej univerzity. Je pre nás totiž nepochopiteľné, že na Slovensku
je vyše 25 univerzít a ani jedna sa nezaoberá problematikou výchovy
inteligencie pre vyše polmiliónovú komunitu. A máme viac ako 95 fakúlt
a ani jedna takéto zameranie nemá. Proste je to úzkoprsosť.
...
- Jedenásty september, teroristický útok na New York a Washington sa
nesporne zapísal ako čierny deň do dejín začínajúceho storočia.
Ovplyvní veľa vecí a všetko bude oveľa komplikovanejšie. Paradoxne však
prevláda názor, že sa urýchli proces vstupu tak do NATO, ako aj do
Európskej únie. Stotožňujete sa s týmto názorom?
- Asi áno. Žijeme vo veľmi zaujímavej dobe a keby mi niekto bol pred
pol rokom povedal, že z územia bývalého Sovietskeho zväzu a súčasnej
Ruskej federácie budú štartovať americké vojenské lietadlá, budú tam
americkí vojaci, a to so súhlasom prezidenta Ruskej federácie, tak by
som mu povedal, že čítal veľa kníh z oblasti science-fiction. A zrazu
vidíme, že Ruská federácia sa v tejto situácii správa veľmi
pragmaticky. Myslím si, že 11. september bol šok pre celý civilizovaný
svet a donútil nás, a stále núti , aby sme prehodnotili základné
hodnoty nášho bytia. Podľa mňa svetová politika a zmýšľanie ľudí, ktorí
ovplyvňujú ich rozhodnutia, sa prikláňa k tomu, že treba maximálne
rozšíriť pásmo stability – a to je vlastne územie zoskupenia NATO. A
treba maximálne rozšíriť pre demokratický svet aj pásmo ekonomickej
istoty, kooperácie a ekonomického potenciálu, a toho garantom je zasa
Európska únia. Takže, ak neurobíme nejakú zásadnú chybu, tak je veľmi
pravdepodobné, že dostaneme pozvanie do NATO. A ja si myslím, že to
bude správny krok. Rozhodne sa mení aj charakter NATO. Vidíme, že už
nemá to postavenie, ktoré malo pred rokom alebo dvoma rokmi. Toto je už
vlastne tretia forma chápania poslania NATO od osemdesiatych rokov,
kedy NATO má ambíciu vystupovať v pozícii mierotvorcu mimo územia
členských krajín Aliancie. Rysujú sa aj iné konfigurácie a v nových
formách spolupráce hľadá svoje miesto aj Ruská federácia. O Európskej
únii si myslím, že sa chce stať v novom storočí globálnym hráčom na
celosvetovej politickej a ekonomickej scéne. Som presvedčený o tom, že
chce reagovať na procesy, ktoré vyvolal 11. september aj v iných
regiónoch sveta a z toho dôvodu, zdá sa, že myšlienka veľkého boomu, to
znamená rozšírenie EÚ s čo najväčším počtom potenciálnych nových
členov, naberá na váhe a stáva sa stále reálnejšou. A preto sa budeme
musieť správať tak, aby sme nepokazili šance, ktoré sú teraz asi
väčšie.
- Politik nemôže ísť so všetkým na bubon, ale napriek tomu by som v
rámci možností počula čo najúprimnejšiu odpoveď. Je Slovenská republika
v súčasnosti skutočne pripravená na vstup do NATO a EÚ a v čom by sa
mala čo najskôr zlepšiť?
- Nie je to až taká citlivá otázka, hovorí sa o nej otvorene a podľa
môjho názoru sa aj má o tom hovoriť. V tejto chvíli nie sme pripravení
ani na vstup do NATO, ani na vstup do Európskej únie. Sme však v takom
stave, že sa naše nedostatky môžu tolerovať a môžu sa riešiť aj počas
procesu, keď sa staneme členmi. Myslím si, že problém je skôr s
demokratickým zmýšľaním určitej časti slovenskej spoločnosti a tiež
slovenských politikov. Istá časť obyvateľstva akceptuje veľmi čudné
politické názory a to je potenciálne nebezpečenstvo pre budúcnosť
Slovenska, keď sa však staneme členmi NATO a EÚ, vonkajšie vplyvy môžu
byť účinnejšie a môžu minimalizovať nebezpečné výkyv, ktoré by mohli
nastať na základe toho, čo som povedal pred chvíľou. Nazdávam sa, že
stav armády sa dá zlepšiť, tu je tiež problém skôr so zmýšľaním a
mentalitou. Som presvedčený, že mladšia generácia dôstojníkov môže
zohrať rozhodujúcu úlohu a aj ju zohrá. S mnohými neukončenými procesmi
teraz ešte nemôžeme vstúpiť ani do EÚ, ale som toho názoru, že o dva, o
tri roky, keď to bude aktuálne a reálne, dovtedy môžeme urobiť ešte
veľa. Myslím na neukončenú ekonomickú a finančnú transformáciu, na
veľké rozdiely medzi našimi regiónmi, na absorpčnú schopnosť a
adaptabilitu našej ekonomiky atď. Netajím sa tým, že mám výhrady napr.
voči tomu, čo sa deje v pôdohospodárstve.
...
- Slovensko sa nesporne vydalo na správnu cestu. Napriek tomu však
stále mám dojem, že naša krajina je stále akýmsi hybridom medzi želanou
demokraciou a bývalým režimom. Podotýkam, že sa to nevzťahuje len na
Slovensko, ale aj na ostatné krajiny bývalého východného bloku. Preto
by som bola rada, keby ste mi vašimi slovami charakterizovali našu
demokraciu, ale najmä to, čo do nej už vonkoncom nepatrí.
- ... Niektorí myslitelia hovoria, že Mojžiš nie náhodou putoval so
svojím ľuďom v púšti tak dlho, kým ho doviedol do zasľúbenej zeme, lebo
návyky a schémy myslenia, ktoré nosíme v sebe zo starého režimu, nás
tak ľahko neopustia. Občas aj teraz, na konci roku 2001 sme príliš
veľkí optimisti, keď si myslíme, že sme v rokovaniach o členstve v EÚ
už dobehli niektoré krajiny z prvej skupiny, že nás už akceptuje
demokratický svet, a tým je už všetko v poriadku. Nedávno sa pýtala na
môj názor anglická novinárka. Povedal som jej, že medzi rokmi 1994 a 98
bol imidž krajiny horší ako realita, pretože sa v roku 1998 ukázalo, že
ľudia nie sú až tak presiaknutí a ovplyvnení mečiarizmom, ako si to
želala vtedajšia moc. Našli v sebe silu povedať nie. A teraz sa zdá, že
imidž našej krajiny je lepší ako realita, pretože stav slovenskej
spoločnosti nie je až taký, ako sa ho snažíme prezentovať pred
zahraničím, často aj pred sebou. Na jednej strane, podľa môjho názoru,
táto vládna koalícia a lepšia časť spoločnosti urobila veľký kus
roboty. Krajina sa zmenila, je už úplne iná, ako bola pred štyrmi
rokmi, ale akceptácia cesty tejto politiky je v spoločnosti nízka a
stále je tu nebezpečenstvo, ktoré vyvoláva určité pochybnosti ohľadne
budúcich volieb. To znamená, že značná časť obyvateľstva neodporuje tie
sily, ktoré pozitívne zmenili krajinu, ale tie, ktoré od budúceho roku
vyvolávajú určité obavy a otázniky. V nijakom prípade ani ja nie som
spokojný s tým, čo sme dosiahli. Myslím si však, že pozitívna
nespokojnosť je zdravá, lebo tlačí človeka dopredu, aby hľadal nové
impulzy a nové cesty. Som však veľkým nepriateľom negatívnej
netrpezlivosti, alebo absolútne negatívneho hodnotenia tejto situácie
takými výrokmi, že sa nič nedosiahlo, alebo že sa situácia zhoršuje.
Jednak to nie je pravda, jednak takéto slová nedávajú nádej do
budúcnosti. Myslím si, že Slovensko a vôbec tento región má šancu, ale
musíme byť realisti, vidieť čo sme dosiahli a čo nás ešte čaká.
Nemôžeme sa učičíkať čiastkovými výsledkami, ktoré sme dosiahli a
myslieť si, že už sme v cieli. V cieli nebudeme nikdy, pretože aj v
Európskej únii budeme stáť pred novými výzvami- na jednej strane budú
nové možnosti, na druhej strane nové prekážky. Som presvedčený, že
desaťročie medzi rokmi 1990 a 2000 bolo desaťročím veľkých
transformácií s veľkými bolesťami aj ekonomickými, aj sociálnymi. Som
presvedčený, že dekáda medzi rokom 2000 a 2010 už bude desaťročím
postupného vyrovnania sa s demokratickým svetom vo všetkých oblastiach.
Takže tu už tých bolestí bude menej, ale úsilie nemôže ustrnúť, pretože
sa musíme starať o to, ako budeme kompatibilní vo všetkých detailoch s
demokratickým svetom.
( In: Emília Kincelová: Pozitívna nespokojnosť poháňa človeka dopredu. Euroreport, Bratislava, 2001 - skrátená podoba)
* * *
Obsah knihy Ruka na zmier (2009):
Podaná ruka (Odznelo 4. novembra 2006 v Leviciach na pamätnom stretnutí na počesť 10. výročia úmrtia Mihálya Zollera - skrátená podoba)
I. KAPITOLA - Nová výzva: podpredseda vlády SR
Historická výzva (Odznelo na Republikovej rade SMK v novembri 1998. - skrátená podoba)
Dostali sme možnosť naplniť historickú šancu ( In: Népszabadság, Budapešť, 20. november 1998 - skrátená podoba)
II. KAPITOLA - Pred vstupom do EÚ
Pozitívna nespokojnosť poháňa človeka dopredu ( In: Emília Kincelová: Pozitívna nespokojnosť poháňa človeka dopredu. Euroreport, Bratislava, 2001 - skrátená podoba)
Garancia na dôstojný ľudský život (In: Emília Kincelová: Demokracia je každodenný boj za určité hodnoty. Euroreport, Bratislava, 2002 - skrátená podoba)
Aj ja sa pýtam, ako obstojíme (In: Štefan Hríb - Martin Hanus: Aj ja sa pýtam, ako obstojíme. Domino fórum, 120. ročník, 20.č., 2003)
III. KAPITOLA - Vitaj, nová Európa!
A znova sme spolu (Odznelo v Hofburgu, vo Viedni 25. apríla 2004 pri príležitosti otvorenia konferencie o rozšírení EÚ)
Rok mi viac dal, ako vzal (In: Emília Kincelová: Rok mi viac dal, ako vzal. Euroreport, Bratislava, 2004/12)
Chceme Európu princípov (Vystúpenie na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti dňa 05.05.2005)
Európa musí nájsť nové idey a ideály (In: Peter Vámosi: Európa musí nájsť nové idey a ideály. Parlamentný kuriér, Bratislava, 2005/CXXX)
Moja nová, moderná Európa (Prejav podpredsedu vlády SR Pála Csákyho na konferencii „Európska únia dnes a zajtra“ v Bologna – Forli na Bolognskej univerzite, 2005. jún)
Vízia moderného Slovenska (Prejav podpredsedu vlády SR Pála Csákyho na konferencii „Regionálna politika a trvalo udržateľný rozvoj“ za účasti Danuty Hübner, komisárky pre regionálnu politiku v Národnej banke Slovenska, 17.10.2005)
Naša vláda má víziu budúcnosti - Lisabonská stratégia - Minerva a konkurencieschopnosť SR (Prejav podpredsedu vlády SR pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Pála Csákyho na konferencii „Lisabonská stratégia v podmienkach Slovenska, implementácia lisabonských cieľov na Slovensku, možnosti slovenského príspevku pre celý európsky priestor“ v Bratislave, 25. máj 2006)
Slovensko bez regionalizmu nemá šancu stať sa modernou krajinou (Prejav podpredsedu vlády SR Pála Csákyho na konferencii počas Slovenských dní v Bruseli, 25.4. 2006 - skrátená podoba)
Reformy a partnerstvo: spolupráca s regiónmi a mimovládnymi organizáciami (Prejav podpredsedu vlády SR pre európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Pála Csákyho na neformálnom stretnutí ministrov na tému“Administratívne kapacity - Increasing the efficiency of public administrations – current ESF support for institutional capacity: experience gained and lessons for the future“ v Bruseli, 9. február 2006)
IV. KAPITOLA - Demokracia nemôže existovať bez demokratov
(In: József Szilvássy: Liekom chudoby je vzdelanie, Rozhovor s dalajlámom. Katedra, Dunajská Streda, 11/2000)
Podá väčšinový národ ruku menšinám? (In: Klára Grosmannová: Podá väčšinový národ ruku menšinám? Práca, Bratislava, 1999 - skrátená podoba)
Slovensko sa stane demokratickejšou krajinou (In: Róbert Kadlečík: Čo v takejto vláde robíme. Práca, Bratislava, 2000)
Náprava historických krívd je dôležitá (Príhovor z príležitosti podpísania majetkového urovnania medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou v SR v Prešove, 20.12.2000)
Ospravedlnenie a čiastkové odškodnenie (Prejav Pála Csákyho pri príležitosti podpísania založenia štátneho fondu na čiastkové odškodnenie obetí holokaustu, 9.10.2002)
Morálny a politický záväzok (Odznelo v Osvienčime, pri príležitosti otvorenia slovensko-českej výstavy o holokauste, dňa 8. mája 2002. Za vládu ČR sa slávnostného aktu zúčastnil predseda vlády ČR Miloš Zeman)
Ľudské práva – to je kvalita nášho moderného bytia - Ponímanie ľudských práv v 21. storočí (Príhovor podpredsedu vlády Slovenskej republiky Pála Csákyho na konferencii k Medzinárodnému dňu ľudských práv „Význam ľudských práv v modernej spoločnosti: Slovensko rok po vstupe do EÚ“ v Bratislave, 9. december 2005)
Európa bez nových impulzov a hodnôt nemá šancu - Multikulturalizmus a ľudské práva (Prednáška podpredsedu vlády SR Pála Csákyho v Londýne na London School of Economics and Political Science, 5. decembra 2005)
Antidiskriminačný zákon? V žiadnom prípade! (Pál Csáky, 2005)
Demokratický vývoj nemá alternatívu (Odznelo na konferencii Slovenského inštitútu medzinárodných štúdií pod názvom Slovenská zahraničná politika v roku 2000 – postup na ceste integrácie, Bratislava, 27. februára 2001)
Nezabudnime na Rómov (Vystúpenie Pála Csákyho v Sofii pri príležitosti otvorenia Dekády Rómov, 2. februára 2005)
Politika a morálka (Odznelo v Budapešti, dňa 11. marca 2001)
Politici vs. novinári (Prejav podpredsedu vlády SR Pála Csákyho na konferencii Fóra 2000 v Prahe, 10. októbra 2005)
V. KAPITOLA - Ars poetica
Európan z Východ (Vystúpenie na ceremoniáli v Monte Carlo z príležitosti prevzatia Ceny Pro Europa – Crans Montana Forum, 24. júna 2006)
Občan je kráľom v štáte (In: Mária Šišuláková: Občan je kráľom v štáte. Euroreport, Bratislava, 2007/12)
Miroslav Kusý: V pravý čas
