ROP – infraštruktúra vzdelávania – vyhodnotenie 1. kola

Farkas Iván, poslanec NR SR a predseda Republikovej rady SMK-MKP na tlačovej besede prezentoval stanovisko SMK-MKP k schváleným projektom pri vyhodnotenií 1. kola nenávratných finančných príspevkov na infraštruktúru vzdelávania v rámci ROP Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja.

Začiatkom tohto roka bol škandalózny úvod do Regionálneho Operačného Programu, výzva na predkladanie projektov na infraštruktúru vzdelávania bola zverejnená na webstránke Ministerstva výstavby a regionálneho rozpoja v trvaní iba tridsať minút. V prvom kole sa stihlo zaregistrovať 52 uchádzačov (obcí). Ministerstvo V a RR v týchto dňoch zverejnilo 30 schválených žiadostí o nenávratný finančný príspevok (NFP) na infraštruktúru vzdelávania v rámci ROP z 52 uchádzačov.
Po analýze zoznamu sa ľahko dá zistiť skutočnosť, že boli porušené viaceré ministerstvom deklarované princípy a kritériá :
1. suma nenávratnej dotácie na žiaka do 70 tisíc korún:
- Lietavská Lúčka - 261 tisíc Sk na žiaka ( NFP 66,5 mil. Sk na 254 žiakov)
- Krajné - 298 tisíc Sk na žiaka ( NFP 56,7 mil. Sk na 190 žiakov)
- Jasenové - 160 tisíc Sk na žiaka ( NFP 12,5 mil. Sk na 78 žiakov)
2. minimálny počet žiakov školy: 200
- Jasenové - 78 žiakov
- Nižný Slavkov - 182 žiakov
- Krajné - 190 žiakov

- zdvôvodnenie tohto kritéria na webstránke ministerstva: Smerné kritérium minimálne 200 žiakov je definované ako jedno zo strategických kritérií s cieľom zebezpečenia dlhodobej udržateľnosti podpory v súlade s princípom tematickej koncentrácie intervencií.

- pričom sme za SMK-MKP viackrát poukázali na nezmyselnosť tohto kritéria, veď môžu byť školy s počtom žiakom nižším ako 200 kvalitné s perspektívou ďalšieho rozvoja. Dokonca aj ministerstvo toto samo sebou definované kritérium v niekoľkých prípadoch nedodržalo.

Zjavná diskriminácia je u tých obcí, na území ktorých sú 2 školy v jednej budove. Ide zväčša o obce na zmiešanom území, pričom jedna z tých škôl je zvyčajne škola s iným vyučovacím jazykom ako jazykom slovenským, druhá škola má vyučovací jazyk slovenský. Obec, ako uchádzač podá projekt podľa usmernenia ministerstva na tú školu z uvedených dvoch, ktorá má účtovný vzťah k budove. Tým obec nespĺňa kritérium maximálnej dotácie na žiaka, lebo budova je veľká, slúži obidvom školám, ale projekt podáva iba za jednu z tých škôl. Kalkulovaná potreba investícií na žiaka v projekte je teda asi dvojnásobná, ako skutočná potreba, lebo je projekt stavaný na celú budovu ale na počet žiakov len jednej zo škôl.

Mapy kliknutím možno aj zväčšiť!

Teritoriálne rozdelenie úspešných projektov z 1. kola (viď. mapa) :
- 2 zhluky na mape Slovenska:
- na severe východného Slovenska
- na rozhraní západného a stredného Slovenska
- je veľa hluchých regiónov, ktorým sa neušla nenávratná dotácia
- rozdelenie podľa krajov:

PO: 11 úsp. projektov, KE: 5, ZA: 4, BB: 4, TN: 3, NR: 3, TT: 0
- na južnej tretine územia Slovenska sú len 3 úspešné projekty (viď. mapa)

- v 1. výzve na predkladavie projektov sa za tú polhodinku úspešne zaregistrovali viaceré veľké obce z južného Slovenska s veľkými školami: Tvrdošovce, Dvory nad Žitavou, Zemné, Trnovec nad Váhom, Vlčany, ktoré neboli so svojími projektami úspešné, pričom tieto obce:
- majú školy s vyšším počtom žiakov ako 200 – splnili teda strategické kritérium,
- majú viac obyvateľov ako 5 tisíc, 3 tisíc, resp. 2 tisíc, na druhej strane boli úspešné obce s počtom obyvateľov 513, 638, 812. Ako teda ministerstvo splnilo strategické kritérium, ktoré samo ustanovilo s cieľom zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti podpory ?
- podali projekty vďaka nezmyselným pravidlám ministerstva na svoje školy s vyuč.jazykom slovenským, napriek tomu neuspeli
ministerstvo teda diskriminuje aj školy s vyučovacím jazykom slovenským z južného Slovenska.

Došlo teda k ďalšej diskriminácii a tiež k politickému klientelizmu. U niektorých obcí bol zjavný osobný záujem konkrétneho politika.
* * *

Fondy Európskej únie
Farkas Iván, poslanec NR SR a predseda Republikovej rady SMK-MKP na tlačovej besede prezentoval aj stanovisko SMK-MKP o stave čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie. Začiatkom tohto roka pán poslanec za SMK-MKP vyhodnotil prvý rok programového obdobia 2007 až 2013 a poukázal na možnú alebo hroziacu diskrimináciu a klientelizmus. Podozrenia sa po zverejnení úspešných projektov z 1. výzvy na predkladanie projektov infraštruktúry vzdelávania ROP potvrdzujú. V januári t.r. poukázal na nečinnosť ministerstva, resp. značný sklz v príprave a čerpaní fondov EÚ v aktuálnom programovom období.

Aké sú príčiny meškania?
1. Kompetenčné spory vo vládnej koalícii – ide o to, ktorá vládna strana, cez svojho ministra má riadiť ktorý operačný program. Preto meškalo schválenie Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013.
2. Kompetenčné spory na rôznych úrovniach–najmä medzi vládou a samosprávnymi krajmi
- podľa usmernenia Bruselu a tiež podľa elementárneho rozumu Regionálny operačný program by sa mal implementovať na úrovni regiónov – t.j. na úrovni VÚC a nie na vládnej úrovni.
3. Chýba odborné zázemie,
po voľbách v roku 2006 bola značná fluktuácia odborníkov na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja. Len na ilustráciu : je vážny problém, ak na kľúčovom poste ministerstva V a RR, na poste generálneho riaditeľa sekcie stratégie rozvoja regiónov je za 1 a pol roka v poradí 5. generálny riaditeľ. Pričom tento generálny riaditeľ rokuje v Bruseli o okolnostiach čerpania prostriedkov z Eurofondov a má na starosti odbornú problematiku rozvoja menej rozvinutých regiónov Slovenska.

Čo nám hrozí do budúcnosti?

1. Kvôli značnému meškaniu Slovensko nebude schopné vyčerpať schválený finančný rámec na 7-ročné programové obdobie vo výške 11,4 mld. Eur.

2. Nedostatočná odborná administratívna kapacita - na jednej strane bolo uznesenie vlády o znížení počtu pracovníkov ústrednej štátnej správy celoplošne o 20 %, na druhej strane Brusel odporučil Slovensku na nové programové obdobie doplniť odborný personál o tisíc kvalifikovaných pracovníkov.

3. Nevyrieši sa jeden z najväčších problémov Slovenska, a to výrazná regionálna nerovnováha. Bratislava dosiahla životnú úroveň 110 % priemeru EÚ meranú hrubým národným produktom na hlavu podľa parity kúpnej sily. Na druhej strane regióny východného Slovenska a južnej časti stredného Slovenska sú hlboko pod úrovňou 50 %. Programové vyhlásenie vlády toto správne identifikovalo ako jeden z najväčších problémov krajiny. Na druhej strane ale ministerstvo zmenilo systém pólov rastu, z kategótrie kohéznych pólov rastu vypadli obce zo stredného a východného Slovenska – ďalej sa teda prehĺbi regionálna nerovnováha Slovenska. Je pravdou, že systém pólov rastu je sysémový prvok EÚ, bolo to potrebné v predchádzajúcom období zaviesť. Žiaľ, ale v slovenských podmienkach je to nástroj na filtráciu obcí, ktoré sú odkázané na rozvoj a naopak ktoré na útlm, prostriedok na vyzdvihnutie mikroregiónov alebo na ich utlmenie.

4. Politikárčenie, klientelizmus.
Poukazujeme týmto na možnú, hroziacu diskrimináciu politickú a teritoriálnu.
Aj Správa Najvyššieho kontrolného úradu o efektívnosti využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, o ktorej rokovala Národná rada SR na svojom poslednom zasadnutí potvrdila naše tvrdenia. Citujem zo správy NKÚ : „I keď sa pre programové obdobie 2007 až 2013 pravidlo n+2 zmenilo na pravidlo n+3, začína sa už aj toto obdobie s časovým sklzom minimálne jedného roka. Paralelné čerpanie finančných prostriedkov preto vyžaduje podstatne vyššie nároky na racionalizáciu procesov a postupov všetkých kompetetntných orgánov a inštitúcií

Je potrebné tiež uviesť, že neustále narastá počet sťažností a podnetov, s ktorými sa obracajú fyzické i právnické osoby, občania ale dokonca aj orgány štátnej správy na NKÚ so žiadosťou o pomoc a prešetrenie rôznych skutočností, ktoré indikujú či už zneužívanie eurofondov alebo netransparentnosť, klientelizmus pri prideľovaní alebo aj neoprávnené použitie fondov.“ Toľko zo správy NKÚ.

Ako to bolo v minulom období? Politikov, ministrov za SMK-MKP obvinil minister výstavby a RR v januári tohto roka, že uprednostňovali región južného Slovenska.
Citát zo slov ministra z januára 2008 :

„ Na základe predložených faktov a grafov minister Janušek ukázal, o čo ide maďarským politikom, ktorí v predošlom období plne ovládli euroagendu na Slovensku. Výsledkom ich politiky bolo, že najviac finančných prostriedkov z EÚ išlo do okresov Dunajská Streda, Nitra, Nové Zámky, Galanta, Šaľa a Rimavská Sobota. Teda do regiónov, kde žijú aj občania maďarskej národnosti. Na porovnanie. Na projekty v okresoch:
Dunajská Streda išlo 258 miliónov Sk, Nitra 205 mil. Sk, Nové Zámky 164,5 mil. Sk, Galanta 153,5 mil. Sk, Šaľa 153,3 mil. Sk, Rimavská Sobota 146,7 mil. Sk. Na druhej strane Žiline schválili 49 mil. Sk, Banskej Bystrici 38 mil. Sk, Trenčínu a Považskej Bystrici po 19 mil. Sk a Ružomberku dokonca len 2,6 mil. Sk Tieto fakty nepotrebujú komentár, taká bola realita,“ zdôraznil minister Marián Janušek.

Pán minister zavádzal a porovnával neporovnateľné údaje. Uviedol absolútne nepresené čísla. Na jednej strane v prípade niektorých okresov na zmiešanom území zverejnil celkový finančný obnos zo všetkých operačných programov v programovom období 2004 až 2006, na druhej strane u iných okresov neuviedol celkové výnosy ani z jediného operačného programu – OP Základná infraštruktúra, ktorá bola v gescii ministerstva V a RR. Preto boli čísla tendenčné.
Aká je teda pravda? Ako protipól k tvrdeniam ministra (údaje zverejnené hrubým písmom) uvedieme konkrétne údaje z brožúry Projekty realizované v rámci OP ZI 2004 - 2006, ktorú vydalo Ministerstvo RR pod vedením Mariana Janušeka. Porovnajme konkrétne údaje s údajmi zverejnenými ministrom Janušekom. Sú to ukončené, vyfinancované projekty z jediného Operačného programu – Základná infraštruktúra za obdobie 2004 až 2006 v gescii Ministerstva RR – bez nároku na úplnosť :

OP základná infraštruktúra - priorita Dopravná infraštruktúra :
- diaľničný privádzač Žilina - Strážov 317 mil. Sk
- železnica - trať Banská Bystrica -Zvolen 1.100 mil. Sk
- žel. stanica Prešov – rekonštrukcia 620 mil. Sk
- žel. stanica Poprad – rekonštrukcia 862 mil. Sk
- žel. trať. Lipt.Mikuláš-Poprad – rekonštrukcia 180 mil. Sk
- rýchlostná komunikácia R1 Rudno nad Hr.-Žarnovica 1.900 mil. Sk
- bezpeč. Systém letísk Sliač, Poprad, Piešťany 62 mil. Sk

OP Základná infraštruktúra – priorita Environmentálna infraštruktúra :
- BB kraj - Zvolenská teplárenská 470 mil. Sk
- Elektro recykling s.r.o. 120 mil. Sk
- Mesto B.Bystrica – rekult.skládky 64 mil. Sk
- Banská Štiavnica – vodovod 95 mil. Sk
- BB – skládka odpadov BB-Horné Pršany 65 mil. Sk
- BB – Slov.Ag.ŽP – nová budova 48 mil. Sk
- Brusno – zásobovanie vodou 27 mil. Sk
- ZA kraj - Eko-LON – Ekologické zhodnotenie plast.obal. 26 mil. Sk
- Dolný Kubín – moderniz. Kotolne na biomasu 38 mil. Sk
- obec Zakamenné – ochr. Ovzdušia 24 mil. Sk
- Habovka – Studený potok – stabilizácia koryta 19 mil. Sk
- CHKO Horná Orava 19 mil. Sk
- TN kraj - Babica Bošany – uzatvorenie skládky odp. 91 mil. Sk
– Myjava – reko ČOV 62 mil. Sk
- zníženie emisií NCHZ Nováky 50 mil. Sk
- Nová Dubnica – reko kotolne 25 mil. Sk
- Partizánske – skládka odpadov 32 mil. Sk
- CHKO Biele Karpaty 17 mil. Sk

OP ZI – priorita Budovanie zdravotníckej infraštuktúry:
- Žilinský samosprávny kraj – rekonštr. 5 zdrav.zariadení: 222 mil. Sk
- Rekonštr.rehab.centra Kováčová (kraj B.Bystrica): 73 mil. Sk
Poďme teda na sumarizáciu projektov realizovaných v rámci OP ZI v období 2004 až 2006 v gescii Ministerstva V a RR na základe údajov z bružúry ministra Janušeka :
Priorita č. 1 : Dopravná infraštruktúra - 1 projekt realizovaný na zmiešanom území južného Slovenska z celkového počtu úspešných projektov 19.
Priorita č. 2 : Environmentálna infraštruktúra – 39 projektov realizovaných na zmiešanom území južného Slovenska z celkového počtu úspešných europrojektov 177.
Priorita č. 3 : Lokálna infraštruktúra - 131 projektov realizovaných na zmiešanom území južného Slovenska z celkového počtu úspešných projektov 702.
Celkom teda za všetky priority OP ZI: 171 projektov realizovaných na zmiešanom území Južného Slovenska z celkového počtu úspešných projektov 898 - t.j. 19 % pre jednu tretinu - južného územia SR. – teda pre 30 % územia SR.
Pričom vo finančnom vyjadrení je to ešte menej, 15 % z celkového objemu dotácií.
Toto je názorný príklad o tom, že v skutočnosti v minulom období Ministri SMK-MKP, teda maďari ako povedal na tlačovke pán minister Janušek nikoho nediskriminovali, eurodotácie sa rozdeľovali teritoriálne vyrovnane, spravodlivo.

Podobný prístup očakávame od súčasnej vlády



A ešte jedna otázka pánovi ministrovi: prečo Vám vadí, že z OP Základná infraštruktúra nadpriemerné dotácie išli do okresu Rimavská Sobota ? Veď tento okres zápasí dlhodobo s najvyššou mierou nezamestnanosti. A plní sa tým jedna z najdôležitejších priorít programového vyhlásenia súčasnej vlády, zmiernenie regionálnych disparít. V tom vidí minister súčasnej vlády problém ?

• Články-rozhovory