Stratégia rozvoja dopravnej infraštruktúry na Južnom Slovensku

Južné oblasti Slovenska čoraz vo väčšom počte opúšťajú mladí ale aj občania strednej generácie, idú za prácou do zahraničia, zväčša do Českej republiky, Veľkej Británie, Írska, Rakúska a iných krajín. Bezmála 25 tisíc spoluobčanov denne chodí za prácou do Maďarska. Jedine takto sa podarilo znížiť katastrofálnu úroveň nezamestnanosti v južných oblastiach Slovenska. Pritom okres Rimavská Sobota dodnes zápasí s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku, v okresoch južnej časti Východného Slovenska je situácia len o čosi lepšia.

Liekom na ozdravenie tohto nežiadúceho stavu by bol kvalitný regionálny rozvoj, investície do výrobných aktivít, vytváranie pracovných príležitostí. Tieto investície nie sú reálne, kým nebude vybudovaná kvalitná dopravná infraštruktúra aj v južných regiónoch Slovenska.

Týmto návrhom stratégie tiež reagujeme na iné výzvy súčasnosti : zlepšenie životných podmienok pre obyvateľov južných regiónov, zmiernenie regionálnych disparít, zvýšenie bezpečnosti premávky, zlepšenie dopravného spojenia so susednými krajinami, zlepšenie medzinárodnej dostupnosti regionálnych centier, zosúladenie dopravných systémov, vytváranie logistických a dopravných centier, zníženie environmentálnej záťaže spôsobenej nákladnou dopravou.

Preto ponúkame krátkodobé, strednodobé, ba aj dlhodobé riešenia dlhotrvajúceho problému, deficitu kvalitnej dopravnej infraštruktúry v južných oblastiach republiky v porovnaní s inými regiónmi Slovenska. Berúc pritom do úvahy urýchlený program výstavby diaľnice D1 a rýchlostnej komunikácie R1 do roka 2010 a uvedomujúc si skutočnosť, že do tej doby bude menej zdrojov na iné rozvojové aktivity v oblasti cestnej infraštruktúry.

Krátkodobé riešenia – realizácie a zahájenia stavieb :

1. Výstavba 2 ipeľských mostov (Rároš – Ráróspuszta, Peťov – Pösténypuszta) na slovensko – maďarskom pohraničí v jednom z najkritickejších okresov Veľký Krtíš z hľadiska situácie na pracovnom trhu. Postavenie mostov by v značnej miere posilnil rozvojový potenciál uvedeného regiónu. Očakávaná postupnosť krokov :

• predpokladá sa podpísanie medzivládnej dohody o postavení 2 mostov medzi SR a MR do konca roka 2007,
• obecné komunikácie bude treba preklasifikovať na cesty III. triedy (na základe žiadosti BBSK a dotknutých obcí to vykoná Min.dopravy SR) a oddelimitovať ich na BBSK,
• investorom, vlastníkom a správcom mostov a nadväzných komunikácií by bol na slovenskej strane Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý by sa mal uchádzať o podporu z fondov EÚ na realizáciu stavby,
• BBSK by mal zabezpečiť kofinancovanie stavby z vlastných zdrojov,
• projektové dokumentácie sú vyhotovené.

2. Berúc do úvahy snahu vlády urýchlene dokončíť výstavbu diaľnice D1 a rýchlostnej komunikácie R1 do roku 2010 sa nazdávame, že nemenej naliehavé je pokračovanie výstavby rýchlostnej komunikácie R2 na trase Zvolen-Lučenec-Rimavská Sobota-Rožňava-Košice.

• Niektoré úseky R2, obchvat mesta Tornaľa a obchvat obce Ožďany a ožďanských serpentín sa už vybudovali a obchvat obce Figa sa teraz buduje.
• Je ale potrebné pokračovať vo výstavbe iných úsekov R2, treba spojiť postavené obchvaty.
• Je potrebná urýchlená výstavba tunela pod horským priechodom Soroška a ďalších kritických úsekov v okresoch Rimavská Sobota, Rožňava a Lučenec.
• Rýchlostná komunikácia R2 by výrazne zlepšila rozvojový potenciál jednej z najchudobnejších a najmenej rozvinutých regiónov Slovenska.
• Náš návrh výstavby niektorých častí rýchlostnej komunikácie R2 sa naplnil, jeden úsek - obchvat obce Figa sa teraz buduje. Treba ale pokračovať vo výstavbe.
• Vítame a plne sa stotožňujeme s uznesením vlády a s návrhom niektorých ministerstiev – najmä Ministerstva hospodárstva SR ale aj Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR – urýchlene vybudovať rýchlostnú komunikáciu R2 medzi mestami Zvolen – Lučenec – Rimavská Sobota – Rožňava – Košice nie do roku 2017 ale do konca roku 2012.

3. Výstavba rýchlostnej komunikácie R4 medzi mestami Košice a Miskolc. Táto komunikácia by mohla byť súčasťou eurokoridoru medzi Poľskom a východným Balkánom, ktorý by prechádzal územím východného Slovenska. Komunikácia R4 by výrazne urýchlila dopravu medzi významnými priemyslenými aglomeráciami miest Košice a Miskolc, pričom na území Slovenska sa jedná o výstavbu pomerne krátkeho úseku.

4. Výbudovanie rýchlostnej komunikácie M15 medzi Bratislavou a mestom Szombathely v západnej časti Maďarska. 80% uvedenej komunikácie na území Maďarska je vybudovaná. Táto trasa by mohla byť súčasťou eurokoridoru medzi Szczeczinom a Rijekou, vychádza z eminentného záujmu Bratislavského a Trnavského samosprávneho kraja, pričom je alternatívou k trase vedenej na území Rakúska a Slovinska.

5. Uvedenie prevozu (kompy) do prevádzky cez Dunaj pre nákladnú prepravu (4 až 8 kamiónov) v oblasti miest Štúrovo a Esztergom (Ostrihom).
Po uvedení mostu Mária – Valéria do prevádzky sa dovtedy uzavreté regióny revitalizovali, nastal rozmach podnikania a služieb v oblasti obchodu, pohostinstva, hoteliérstva, turistiky a cestovného ruchu. Skutočnosť, že nákladná doprava cez tento most je povolená len do 3,5 tony brzdí ďalší rozvoj podnikania, nemožnosťou nákladnej prepravy väčšieho objemu. Kamión sa dnes dostane na druhý breh Dunaja obchádzkou cez Šahy alebo Medveďov v celkovej dĺžke asi 180 km. Pritom požiadavka na prevoz tovaru kamiónmi na druhý breh je v objeme cca. 30 tisíc ton mesačne podľa ankety u producentov, podnikov a podnikateľov na obidvoch brehoch Dunaja.
 
6. V nadväznosti na uvedenie prevozu do prevádzky cez Dunaj sa otvára možnosť následného vybudovania logistického centra v Obide (pri Štúrove), ktoré by skľbilo možnosť železničnej (IV.transeurópsky železničný koridor), riečnej (Dunaj – VII. transeurópsky riečny koridor), cestnej a kombinovanej prepravy (na významnom železničnom uzle) tovaru – v zmysle „Bielej knihy“ EÚ o nákladnej doprave. V logistickom centre by sa vytvoril terminál kombinovanej prepravy tovaru RO-RO resp. RO-LA. Znížila by sa environmentálna záťaž spôsobená nákladnou dopravou.

7. Postavenie nového mostu medzi mestami Komárno a Komárom, vedeného mimo centra obidvoch miest. Zaťaženie existujúceho mosta, ktorý spája centrum obidvoch miest je kritické. Následne sa otvára možnosť vybudovania logistického centra v oblasti Komárna, ktoré by skĺbilo železničnú, cestnú a riečnu nákladnú dopravu, reagujúc tým na požiadavku zníženia environmentálnej záťaže spôsobenej nákladnou dopravou.

8. Zahájenie výstavby južnej rýchlostnej komunikácie R7, ktorá spája mestá Bratislava – Dunajská Streda – Nové Zámky – Levice – Lučenec a pokračuje cez Fiľakovo k št.hranici s Maďarskom. V Lučenci by sa rýchlostná komunikácia napojila na rýchlostnú komunikáciu R2. V Maďarsku sa buduje hlavná cesta č. 71 v profile 2+2 pruhy – odbočka z diaľnice M3 k št.hranici so Slovenskom. Pokračovaním tejto komunikácie na Slovensku by mohla byť predĺžená trasa rýchlostnej komunikácie R7.

Kto dnes pochybuje o nutnosti vybudovať profil 2 + 2 medzi Bratislavou a Šamorínom resp. Dunajskou Stredou ? Existujúca komunikácia, cesta I. triedy je enormne preťažená. V Dunajskej Strede je vybudované jedno z najfrekventovanejších logistických centier na Slovensku, ktoré sa ďalej rozširuje.

9. Vybudovanie, otvorenie cestného hraničného priechodu medzi Slovenskom a Ukrajinou pri Čiernej nad Tisou.

10. Spojenie prerušenej železničnej trate medzi mestami Šahy na slovenskej strane a Drégelypalánk na strane maďarskej v dĺžke niekoľkých kilometrov.

11.  Uvedenie do prevádzky železničnej trate medzi obcami Turňa na slovenskej strane a Tornanádaska na strane maďarskej v dĺžke niekoľkých kilometrov. Uvedená trať nebola prerušená, ovšem viac desaťročí nebola v prevádzke. Treba vybudovať signalizačný systém a samotnú trať revitalizovať.

Srednodobé riešenia:

1. Výstavba rýchlostnej komunikácie R3 v severo-južnom smere medzi slovensko-poľskou hranicou a slovensko-maďarskou hranicou. Táto komunikácia by mohla byť súčasťou helsinského eurokoridoru V/C medzi Gdaňskom na pobaltí a mestom Ploče pri Jadrane. Tento eurokoridor by mohol viesť cez územie Poľska, Slovenska, Maďarska a Chorvátska, vytvoril by sa významný logistický koridor s výrazným rozvojovým potenciálom pre dotknuté regióny.

2. Pokračovanie výstavby diaľnice D1 smerom od Košíc na Trebišov a Michalovce k slovensko-ukrajinskej hranici.

3. Vyhotovenie hospodársko-sociálneho auditu Poiplia, ktoré by reflektovalo na požiadavky tohto regiónu, na základe auditu zvážiť možnosť vybudovania ďalších mostov na Ipli (bolo ich kedysi do roku 1920 celkom 47) – dnes sú 3 mosty v Slovenských Ďarmotách, v Šahách a v Salke a železničný most pri Chľabe.

4. Zahájenie modernizácie aj druhého železničného eurokoridoru na Slovensku a zvýšenie dopravnej rýchlosti na 160 km/h - na trase Bratislava – Senec – Galanta – Šaĺa – Nové Zámky – Štúrovo, ktorý je súčasťou IV. transeurópskeho železničného koridoru na trase Hamburg – Berlín – Praha – Bratislava – Budapest – Istanbul.

5. Modernizácia železničnej trate medzi Košicami a Čiernou nad Tisou na hranici medzi Slovenskom a Ukrajinou. Zvýšila by sa efektivita využitia zmodernizovanej prekládkovej stanice v Dobrej.

6. Posúdenie možnosti výstavby nového mostu na Dunaji medzi mestami Štúrovo a Esztergom (Ostrihom), ktorý by vyhovoval vyšším nárokom z hľadiska nákladnej prepravy tovaru.

7. Ekologizácia nákladnej dopravy aj v južných oblastiach Slovenska – využitie a preferovanie (napr. vhodnou legislatívou, implementáciou odporúčaní Rady EÚ, ekonomickými stimulmy) potenciálu riečnej prepravy tovaru na Dunaji, preferovanie kombinovanej prepravy tovaru vychádzajúcej z „Bielej knihy“ EÚ, vhodné skĺbenie železničnej, riečnej a cestnej nákladnej prepravy.

8. Vybudovanie diaľničného obchvatu okolo Bratislavy s ohľadom na existujúci dopravný systém mesta.

9. Skvalitnenie hromadnej dopravy medzi mestami Moldava nad Bodvou a Košice, uvedením do prevádzky trasy pre električky, využívajúc železničné koľajnice.

Dlhodobé riešenia:

1. Efektívnejšie využívanie potenciálu nákladnej riečnej dopravy po Dunaji, na VII. transeurópskom riečnom koridore – prieplav Dunaj-Rýn-Mohan – medzi Rotterdamom a mestom Ruse pri Čiernom mori. Tento zámer vychádza z „Bielej knihy“ EÚ o ekologizácii nákladnej dopravy.

2. Výstavba ďalších mostov na rieke Ipeľ – je vyhotovená projektová dokumentácia ďalších 9 mostov.

3. Výstavba moderného mostu diaľničného typu s vysokou nosnosťou na Dunaji medzi mestami Štúrovo a Esztergom (Ostrihom).

4. Pokračovanie výstavby a dokončenie rýchlostných komunikácií R3, R4 a R7.

(Kliknutím sa mapa zväčšuje!)

• Dokumenty