Klára Sárközy: Dôchodkový systém netreba reformovať
2007. jún. 29
Zdroj: Euroreport
Autor: Meliš František
Zhrnutie: Rozhovor s členkou Výboru NR SR pre veci sociálne a bývanie MUDr. Klárou Sárközy
Boli ste účastníčkou konferencie, ktorú organizovalo Sociofórum. Mali ste na nej zásadné vystúpenie o sociálnej problematike. O čom ste hovorili?
O tom, kde sa stali chyby v minulom volebnom období v súvislosti so zákonom o sociálnej pomoci a zákonom o sociálnych službách a aj o tom, prečo neuspeli poslanecké iniciatívy. V prvej vláde Mikuláša Dzurindu sme museli urobiť všetko pre to, aby sme Slovensko dostali do Európskej únie a do NATO. Boli prijaté čiastkové novely zákonov a na ďalšie už nezvýšil čas. Druhá vláda Mikuláša Dzurindu odviedla kus práce a prijala mnoho reformných návrhov. Urobil sa poriadok v sociálnych zákonoch v tom zmysle, že sme zamedzili ich zneužívaniu. Najmä v rokoch 1996 - 1998 sme museli dať do poriadku aj tzv. invaliditu alebo čiastočnú invaliditu. Naším nešťastným krokom v sociálnej politike boli invalidné dôchodky. Nedokázali sme nájsť ten správny kľúč. Bolo potrebné vyradiť zo systému tých, ktorí ho zneužívali, lenže my sme prehodnotili všetky invalidné dôchodky. Potom sme sa pokúsili dať tento zákon na pravú mieru. Táto iniciatíva však prišla až krátko pred predčasnými voľbami. Prvé dva roky vtedajšia vládna koalícia fungovala takmer v pohode. Potom však prišla o poslancov a nebola už šanca na prijatie zákonov tak, ako to bolo pôvodne naplánované.
Opozícia predkladá na rokovanie výboru pre sociálne veci a bývanie, ale aj na rokovanie pléna svoje návrhy, ktoré majú silný sociálny náboj, pritom však neprechádzajú do ďalšieho legislatívneho procesu. Je to zrejme stále o tom, že nemôžu byť prijaté len preto, že ich predkladá opozícia.
Na rokovaní výboru pre sociálne veci a bývanie sa vždy iskrilo. Bolo to tak aj počas oboch predchádzajúcich volebných období. Napokon sme vždy dospeli ku konsenzu. Jednak sa o to usilovali poslanci tohto výboru, ale aj bývalí ministri. A to sme prijali viacero dôležitých reformných zákonov. Bývalí ministri Ľudovít Kaník a Iveta Radičová urobili všetko pre to, aby výbor pre sociálne veci a bývanie mohol byť "vypočutý", a preto sme mali | množstvo spoločných rokovaní. ž Bola ochota ministerstiev, aby sa do 1 tvorby zákonov všetci zapojili. Toto ¤ však nemôžem povedať o terajšom výbore. Vidím to v dvoch rovinách. Po prvé - nepokúša sa o to ani ministerka Viera Tomanová. Viackrát ju opoziční poslanci vyzývali, aby sa stretla s členmi výboru a oboznámila ich s víziou alebo koncepciou toho, čo chce v tomto volebnom období urobiť v reforme sociálneho práva, v dôchodkovej reforme a podobne. Prešlo jedenásť mesiacov od volieb a pani ministerka si na to nenašla čas. Druhou záležitosťou je kreovanie výboru pre sociálne veci a bývanie. Je také, že som jediná z poslancov, ktorá zostala v ňom aj z minulého volebného obdobia. Z vládnej koalície, teda z vtedajšej opozície tam nie je ani jeden bývalý poslanec. Všetci sú parlamentní nováčikovia. Nemajú skúsenosti s prácou v národnej rade. Preto sa aj stáva, že po desiatich mesiacoch od volieb sa poslanec vládnej koalície ospravedlní za to, že je novým poslancom a ešte to nevie. A napokon treťou záležitosťou je, že koaliční poslanci neovládajú politickú kultúru. Poznajú rétoriku členov vlády a myslia si, že ich majú napodobňovať, pretože nemajú odborné skúsenosti. Aj preto nebol vypočutý ani jeden odborný pozmeňujúci návrh opozície nielen vo výbore, ale ani na zasadnutí národnej rady. Pritom sú to kvalitné a presne odôvodňované návrhy. Viackrát som povedala na zasadnutí výboru, že demokracia je aj o spolupráci koalície a opozície. Parlament môže byť aj o počtoch, ale potom sa tomu nehovorí demokracia, ale tyrania väčšiny.
Nedávno ste sa vyjadrili, že ministerka Viera Tomanová nezvláda svoj rezort. Prečo taký striktný úsudok?
Povedala som to vtedy, keď novela Zákonníka práce bola predložená na rokovanie vlády. Mala som rôzne signály o jeho zmenách. Išiel tam aj bez toho, aby s ním boli spokojní sociálni partneri. Za fungovanie sociálneho dialógu je zodpovedný sociálnodemokratický minister, a mal by dbať o to ešte oveľa viac, ako pravicový politik. Vtedajší pravicový minister dokázal dať dohromady všetkých partnerov a Zákonník práce išiel do parlamentu tak, že boli spokojní všetci.
Ministerka však pri prerokúvaní Zákonníka práce v prvom čítaní hovorila o dohode medzi sociálnymi partnermi.
Sociálni partneri sa doteraz nedohodli. Na Slovensku je to tak, že sú dobrí a zlí sociálni partneri. Ministerka sa snažila medzi nimi nájsť tých svojich a aj tých nesprávnych. Rokovala napríklad s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení a nerokovala s Republikovou úniou zamestnancov. Lenže medzi sociálnych partnerov patria obaja. Rokovala s Komorou živnostníkov, ktorých je minimálny počet, a nerokovala s ostatnými, čo do toho mali čo povedať.
Od januára sa v dôchodkovej reforme menilo hneď niekoľko zásadných vecí, Ako hodnotíte tieto zmeny?
Pre nás je neprijateľné, aby sa zmenil druhý dôchodkový pilier. Nesúhlasíme so znižovaním odvodov, pretože tí, čo vstupovali do druhého dôchodkového piliera, tam išli podľa určitých pravidiel. Keď sme spúšťali reformu, tak sme počítali s tým, že sa do toho môže zapojiť okolo 800-tisíc poistencov. Na naše milé prekvapenie je to milión a 450-tisíc. Ľudia tejto reforme verili. Určite sme odviedli kus osvetovej práce, pretože sme sa pokúšali ľuďom vysvetliť, že naozaj budú sporiť na svoje dôchodky a usilovali sme sa ich presvedčiť, že každý počas svojho aktívneho pôsobenia na pracovnom trhu si musí zabezpečiť budúci dôchodok. Radili sme im aj to, že nemali by do toho vstupovať ľudia nad 40 rokov veku. Vyčítali nám, že prečo tam nevstúpili niektorí ministri alebo poslanci. Nuž preto, že už boli po štyridsiatke. Ak sa tam vyskytlo aj niekoľko ľudí po šesťdesiatke a starších, tak kvôli tomu netreba reformovať celý systém, ale dá sa to vyriešiť individuálne. Avšak druhý pilier sme nespravili dobrovoľný. Teraz sa hovorí o tom, že by to mala byť dobrovoľná záležitosť poistenca. To však bude problém, pretože potom to stratí svoju zásadu. Verím, že mladí ľudia sú takí vyspelí, aby na toto nenaleteli. Vláda našťastie nedosiahne to, aby mohla s týmito súkromnými peniazmi šafáriť. Treba však riešiť prvý priebežný pilier. A to vláda nerobí.
