Pôžičky farmárom
2012. aug. 10
SMK-MKP jednoznačne podporuje všetky formy pomoci farmárom. Preto oceňujeme aj snahu ministerstva pôdohospodárstva o umožnenie získať finančné prostriedky na kompenzáciu ich strát dôsledkom sucha alebo prívalových dažďov.
K postupu však máme určité výhrady. Prvá je, že sa to má udiať cez novelu zákonov č. 543/2007 Z. z. (aj) o poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde, a to formou pôžičky? Predpokladáme, že o pôžičku sa nebudú môcť uchádzať všetci, ktorí mali straty, a to práve najslabší farmári nie, ktorých živelné pohromy mohla úplne znemožniť , preto by im pomohli jedine dotácie.
Ide o pôžičky, ktoré bude rozdeľovať poľnohospodárska platobná agentúra z inej, výhodnej pôžičky (úrok 0,5%), ktorú získa z Environmentálneho fondu. Environmentálny fond však tiež trpí na „suchoty“. Že by sa to zmenilo? Slovenská republika má stále nesplnené záväzky voči EÚ v oblasti životného prostredia, na ktoré niet dostatok financií. Práve z Environmentálneho fondu bolo možné financovať aj také environmentálne akcie, na ktoré nie je možné čerpať z európskych fondov a sú veľmi potrebné, najmä v oblasti budovania kanalizácií, čistiarní odpadových vôd v menších obciach a odpadového hospodárstva, protipovodňovú ochranu, atď.
Nemožno bezvýhradne súhlasiť ani s tým, že kompenzácia škôd farmárom spôsobené počasím sa považuje za starostlivosť o životné prostredie podľa §1 zákona o Environmentálnom fonde, na čo sa v novej úprave zákona o poskytovaní podpory v pôdohospodárstve odvoláva, preto ani s takou úpravou zákona o Environmentálnom fonde, ktorá toto umožňuje. Z odborného hľadiska a najmä v súvislosti s pôžičkami je veľmi odvážne aj tvrdenie v §15a, že sucho a prívalové dažde sú dôsledkom „klimatických zmien“. Tieto javy sa vyskytovali aj v minulosti a následky a škody z prívalových dažďov a sucha spôsobil vo veľkej miere aj človek neprimerane veľkými parcelami, holorubmi, nedostatočnou ochranou voči vnútorným vodám, zanedbaním melioračnej orby podorničia, atď . Za starostlivosť o životné prostredie treba teda považovať preventívnu protipovodňovú ochranu a ochranu proti vnútorným vodám, nie dodatočnú kompenzáciu strát formou pôžičiek.
Znovu podčiarkujeme, že podporujeme pomoc farmárom, ale nie na úkor pomoci životnému prostrediu a nie na úkor preventívnych opatrení. Rezort pôdohospodárstva má určite výrazne lepšie možnosti tieto veci riešiť, ako cez Environmentálny fond. Obávame sa, že toto prechodné opatrenie bude mať trvalý charakter.
V Bratislave, 9.8. 2012
Prof. RNDr. László Miklós, DrSc,
podpredseda MKP-SMK pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
