Programové vyhlásenie vlády z pohľadu životného prostredia a pôdohospodárstva
2012. Május. 10
V kľúčových kapitolách, ako aj v základnej hospodárskej kapitole 3 (Trvalo udržateľný hospodárky rozvoj) sú aspekty životného prostredia bohato deklarované. Vo všetkých podkapitolách sa zdôrazňuje trvalo udržateľný rozvoj, súlad s požiadavkami životného prostredia, spomínajú sa „zelené“ činnosti (ťažba, budovy, výrobky, pracovné miesta), šetrenie energiou a obnoviteľné zdroje energie.
Určité pochybnosti o pochopení zmyslu trvalo udržateľného rozvoja vyvoláva modifikácia pojmu napr. vo forme „trvalý a udržateľný hospodársky rast“, čo môže dokonca ísť proti pôvodným princípom trvalo udržateľného rozvoja. Za vyslovene problematické považujeme z tohto hľadiska urýchlenie prípravy, výstavby a dostavby jadrových elektrární.
V exekutívnych kapitolách sa otázky životného prostredia postupne vytrácajú. V časti o verejnej využiteľnosti informácií sa celkom určite mala objaviť zmienka aj o dobudovaní a zlepšení verejnej dostupnosti k Základnej báze informácií ZB GIS, o dobudovaní Národnej infraštruktúry priestorových informácií.
Obavy vzbudzuje aj integrácia špecializovanej štátnej správy. Aby občan vybavil svoj styk s úradom na jednom mieste – čo podporujeme -, je potrebná najmä racionálna lokalizácia a racionalizácia podávania a vydávania dokumentov, ale nie integrácia riadenia, aby rozhodnutie odbornej štátnej správy nemohlo byť „prebité“ názorom „predstaviteľa vymenovaného vládou“, ktorý bude nadriadeným, hospodárskym šéfom všetkých. Vyslovujeme obavu, že by životné prostredie v sporných prípadoch prehrávalo v boji s ekonomickými záujmami.
Ohľadom verejného poriadku a bezpečnosti chýba aspoň zmienka o tom, že sem okrem ochrany zdravia, života a majetku sa zaraďuje aj ochrana životného prostredia. V kapitole v 5 (Znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra) chýba zvyšovanie environmentálneho vedomia, čo je rovnako dôležitý pilier znalostnej spoločnosti a ekonomiky, ako je informatizácia a digitalizácia. Nekritizujeme absenciu explicitného záväzku posilniť výučbu a výskum v sektore životného prostredia, ale absenciu zavedenia princípu ekologizácie do celého systému, čo považujeme za rozhodujúci predpoklad deklarovaného trvalo udržateľného rozvoja. V kapitole 6, v podkapitole o zdravotníctve by sme očakávali, že starostlivosť o životné prostredie sa bude definovať ako významný nástroj prevencie chorobnosti.
Podkapitola Starostlivosť o životné prostredie obsahuje prakticky všetky aktivity, ktoré sa od tohto rezortu požadujú, preto z vecného hľadiska ani nie je potrebné kapitolu osobitne rozoberať. Možno pochváliť, že sa princíp trvalo udržateľného rozvoja považuje za „štátny záujem“.
Viac a vecnejšie by sa mal zdôrazniť inštitucionálny rozvoj pre integrovaný manažment krajiny, vrátane dobudovania Krajinno-ekologickej základne pre integrovaný manažment krajiny.
Okrem toho je nutné podotknúť, že formulácia mnohých téz je nezvyčajná, v mnohých prípadoch ťažko zrozumiteľná až zmätočná.
Vytknúť však treba, že tézy nedefinujú vecné alebo časové kontrolovateľné výstupy. Inými slovami – štandardná činnosť rezortu s akýmikoľvek výsledkami bude zodpovedať záväzkom PVV.
Pôdohospodárstvo sa explicitne v kľúčových úlohách PVV nedefinuje. V prierezových kapitolách je v jednej vete spomenutá osobitná pozornosť vlády odstrániť historické nerovnováhy a modernizácia Spoločnej poľnohospodárskej politiky. V hospodárskej kapitole vláda zaraďuje medzi kľúčové oblasti výskumu a vývoja aj inovatívne technológie v potravinárskom priemysle a zhodnocovanie domácich prírodných zdrojov (predpokladáme, že ide aj o poľnohospodárske a lesné zdroje) za nosnú kostru rozvoja regionálnej zamestnanosti. Definovaná je aj potreba súčinnosti poľnohospodárstva pri tvorbe obnoviteľných zdrojov energie. Výrazne je zdôraznená snaha vlády na ochranu domácej produkcie v podkapitole Obchod, kde celkom iste ide aj o poľnohospodárske produkty.
Zmienka o poľnohospodárstve chýba v prierezových kapitolách 4 (Úloha štátu a verejného sektora) a 5 (Znalostná spoločnosť, vzdelávanie a kultúra). V kapitole 6 (Kvalita života ako výsledok súdržnej spoločnosti) je medzi priority vlády zaradené „vytváranie zelených pracovných miest“. V kapitole 7 (Rozvoj regiónov Slovenska) je všeobecne formulovaný záväzok vlády podporovať poľnohospodárstvo, vidiecky turizmus, agroturizmus.
Podkapitola Pôdohospodárstvo je po obsahovej stránke dobre rozpracovaná. Obsahuje všetky tézy, ktoré vo svojom volebnom programe definovala aj strana MKP-SMK. Tieto tézy smerujú k celkovému zlepšeniu života na vidieku, k nediskriminačným dotáciám a k všestrannej podpore domácich výrobcov. Z tohto hľadiska preto ani nepovažujeme za potrebné rozoberať vecné body tejto podkapitoly.
Považujeme však za potrebné postaviť otázku, ako si predstavuje vláda „spojenie všetkých rozhodujúcich aktivít v krajine do jedného funkčného celku“, najmä v zrkadle podobných aktivít rezortu životného prostredia v tomto smere. Ďalšia otázka je, čo bude ukazovateľom zásady „vyváženosti medzi ekonomickým a ekologickým spôsobom hospodárenia“.
Aj v tejto kapitole je však treba vytknúť absenciu kontrolovateľných vecných výstupov alebo časových etáp. Záväzky vlády sú formulované ako „vyvinie úsilie“, „vytvorí podmienky“, „podporí“, „sústredí“ atď., ale bez kvantifikácie, bez definície výstupov.
Prof. RNDr. László Miklós, DrSc.
podpredseda MKP-SMK
pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
