Naša budúcnosť v Európe

Volebný program SMK k voľbám do Európskeho parlamentu
2009

Úvod

Vstup do Európskej Únie bol aj pre členov maďarskej komunity na Slovensku historický počin. Nastolil novú kvalitu spolupatričnosti s európskymi národmi, umožnil návrat do tej spoločnosti, z ktorej nás po 2. sv. vojne vylúčili. Umožnil zároveň aj zmenu charakteru hraníc, priniesol nové možnosti kultúrneho rozvoja a  rozvoja  prirodzených regiónov.
Strana maďarskej koalície patrí medzi najviac proeurópsky orientované strany Slovenska. Považuje aj za svoj úspech, že 1. mája 2004, spolu s Maďarskom, Českom, Poľskom a ďalšími šiestimi krajinami sa Slovensko stalo súčasťou EÚ. Vďaka patrí aj maďarským voličom na Slovensku, ktorí za posledných 20 rokov vždy hlasovali za demokratizáciu a euroatlantickú orientáciu Slovenska.
Občania Slovenska sa volieb do Európskeho parlamentu mohli prvýkrát zúčastniť 13. júna 2004 a zvoliť si svojich zástupcov do jedinej inštitúcie EÚ volenej priamo občanmi. Výsledok volieb znamenalo, že SMK mohla poslať dvoch poslancov do Európskeho parlamentu, ktorí počas piatich rokov, ako členovia najväčšej frakcie Európskeho parlamentu, frakcie Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov, hájili záujmy nielen spoločenstva Maďarov na Slovensku a regiónu južného Slovenska, ale v odborných rozhodnutiach záujmy všetkých obyvateľov Slovenska. 
Od roku 2009 sa počet poslancov Európskeho parlamentu zníži zo 785 na 736. To sa týka aj Slovenska, veď odteraz bude mať o jedného poslanca menej, teda 13 poslancov v Bruseli. Zastúpenie Maďarov žijúcich na Slovensku v Európskom parlamente je ich jediným priamym zastúpením na európskych fórach. Zachovať si možnosť hľadania európskych riešení ohľadom situácie našej komunity na európskych fórach je výzva a historická úloha.
Európska integrácia je jedným z najúspešnejších kapitol histórie kontinentu. Nepriniesla len mier, slobodu a stabilitu, ale aj bezprecedentnú prosperitu. V minulosti sa národy zbližovali hlavne kvôli túžbe po mieri, dnes kvôli výzvam, ktorým Európa môže čeliť len ak sa národy spoja.
Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v ťažkej dobe. Riešenie problémov ako je  finančná a hospodárska kríza, ekonomický pokles, boj proti klimatickým zmenám, starnúce spoločnosti, vyžaduje stále užšiu spoluprácu.

Našim cieľom je
•    tvorba pracovných miest, podpora hospodárskeho rozvoja
•    podpora hospodárskeho a spoločenského prospechu občanov
•    podpora všetkých foriem cezhraničnej spolupráce
•    vytvorenie vedomostnej spoločnosti
•    zvýšenie šancí na sebarealizáciu spoločenstva Maďarov na Slovensku.

1. Univerzálne ľudské hodnoty – Európa hodnôt
Únia hodnôt: hodnoty Únie

Vstupom do Európskej únie sa Slovensko stalo súčasťou takého nadnárodného inštitucionálneho systému, ktorý sa zaviazal k spoločne zdieľaným európskym hodnotám slobody, demokracie, ľudských a menšinových práv a právneho štátu.
Strana maďarskej koalície zastupujúca spoločenstvo Maďarov na Slovensku, sa ako člen európskej stredopravej a kresťansko-demokratickej politickej rodiny stala členom takej politickej spoločnosti, ktorej ústredným bodom činnosti bolo zavedenie európskych a univerzálnych hodnôt do každodennej praxe. Sme presvedčení, že efektívna ochrana základných práv je najdôležitejším legitimačným základom európskej demokracie.
Strana maďarskej koalície, ako člen Európskej ľudovej strany, vzhľadom na potrebu spoločne zdieľaných európskych hodnôt sa sústreďuje na realizáciu nasledovných cieľov:

a) Ochrana ľudskej dôstojnosti v Európskej únii
Považujeme za dôležité zabezpečiť každému občanovi Únie dôstojné životné podmienky a primeranú životnú úroveň. Ochrana ľudského života je dôležitá rovnako ako ochrana proti diskriminácii a násiliu. Aj pre nás má mimoriadny význam ochrana a podpora inštitútu rodiny ako rámca pre spoločenskú socializáciu a rozvoj osobnosti, takisto ako podpora skutočnej rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.

b) Boj proti narastajúcej intolerancii
Aj pre nás je v Európe potrebná najširšia ochrana slobody slova pri rešpektovaní práv týkajúcich sa osobnosti, takisto ako ochrana slobody presvedčenia a náboženstva, resp. boj proti náboženskej intolerancii. Európa bude silná a efektívna len vtedy, ak si uvedomí ochranu a rozvoj práv európskych národnostných menšín. Tieto práva majú slúžiť na ochranu kultúry, jazyka, náboženstva a iných známok identity danej menšiny.

c) Podpora práva na mier, ako základnej hodnoty
Uvedomujeme si, že podpora snáh na udržanie mieru v potenciálnych zónach konfliktu Európy a iných častí sveta je mimoriadne dôležitá. Z hľadiska európskej civilizácie je potrebná podpora dialógu medzi kultúrami a náboženstvami, takisto ako boj proti všetkým prejavom terorizmu a intolerancie.

d) Ochrana hospodárskych práv
K rozvoju funkčnosti Európskej únie je nevyhnutné posilnenie základných slobôd, rozvoj vnútorného trhu EÚ, ochrana práv na slobodu vzdelávania, vyučovania a výskumu, ako aj vytvorenie podmienok na ďalší rozvoj vedomostnej spoločnosti.

e) Silnejšiu únijnú politiku ľudských práv so širším základom
Európska únia, založená na uplatňovaní princípov právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv bude  schopná dosiahnuť svoje ciele len vtedy, keď bude zohrávať väčšiu úlohu pri uplatňovaní záujmov demokratického sveta. Aktívna ochrana ľudských práv vo svete znamená pre Európsku úniu obrovskú prestíž, z ktorej Únia priamo profituje aj v iných oblastiach.
V takomto ponímaní sa zdá dlhodobo neudržateľné, aby členské krajiny neumožnili podriadiť svoju politiku a prax súvisiacu s ľudskými právami  kontrole Únie.
S tým súvisí naša snaha, aby Európska únia vytvorením vhodného regulačného a inštitucionálneho rámca aj sama vykonávala aktivity v záujme zvýšeného rešpektovania ľudských práv. Európska únia naformulovaním Charty základných práv, jej záväzným charakterom a nádejným skorým nadobudnutím platnosti sleduje práve tento cieľ. Spoločné európske minimá ľudských práv obsiahnuté v Charte znamenajú začiatok pozitívneho procesu, k zavŕšeniu čoho chce aj Strana maďarskej koalície – tak ako aj v minulosti – aktívne prispieť.
Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy bude Strana maďarskej koalície podporovať všetky iniciatívy, ktoré urgujú pripojenie Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv, zároveň bude podporovať aj pokračovanie procesu, ktorý umožní Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev prehĺbiť svoju jurisdikciu v oblasti základných práv.

f) Efektívnejšiu Európsku úniu aj v oblasti ľudských práv
Strana maďarskej koalície by chcela v budúcnosti posilniť spoluprácu únijných inštitúcií s Radou Európy v oblasti ochrany ľudských práv. Skúsenosti, kontrolné mechanizmy a konkrétne normotvorné výsledky Rady Európy považujeme v európskom meradle za nasledovaniahodné, preto budeme neustále naliehať na využívanie informačnej databázy a odborného potenciálu Rady, ako aj na zahrnutie organizácie do aktivít Európskej únie v tejto oblasti.
V záujme realizácie aktívnejšej politiky ľudských práv Únie postavenej na širších základoch budeme naliehať, aby Európska únia užšie spolupracovala s medzinárodnými organizáciami zodpovednými za uplatňovanie základných ľudských práv (OSN, OBSE atď.)
Strana maďarskej koalície má záujem podľa svojich možností naďalej zohrávať rolu sprostredkovateľa pri riešení konkrétnych ľudskoprávnych problémov v Európe a vo svete, rovnako ako aj predtým, napr. podporovaním bieloruskej, kubánskej a iránskej demokratickej opozície.
Ako všeobecný cieľ si kladieme, aby sme aj v budúcnosti upozorňovali našich európskych partnerov  na dôležitosť menšinových práv  v rámci všeobecných ľudských práv. Našou prioritnou snahou je, aby v členských krajinách Európskej únie, popri týchto individuálne uplatňovaných právach a v záujme efektívnejšieho využívania rôznych ľudských práv, sa uznala aj všeobecná legitimita kolektívnych práv národnostných menšín.
Idea jednotnej Európy bola vždy založená na presvedčení, že za svoje považujeme rovnaké hodnoty a tradície, ktoré majú korene v európskej civilizácii. Sloboda, demokracia, rovnoprávnosť a právny štát v Európskej únii nič nestratili na dôležitosti, úcta k ľudským právam, vrátane menšinových, je naviac hodnota, ktorá obohacuje morálne princípy Európy.

2. Ochrana menšín: Európa rovnocenných jazykov a kultúr.
Od dvojitého meradla k rovnakým šancám

SMK spolu s Európskou ľudovou stranou vyznáva, že európska jazyková a kultúrna rôznorodosť sú základom stabilného a čitateľného európskeho politického, hospodárskeho a sociálneho rozvoja.
Európa eviduje rôznorodosť kultúr ako jednu zo svojich najdôležitejších hodnôt. Nesnaží sa o asimilovanie malých národov, nepresadzuje  výmenu jazykov, naopak: podporuje zachovanie materinských jazykov všetkých národov, ako aj malých komunít..
Európska ľudová strana prvýkrát definovala politiku ochrany menšín ako svoju prioritu: „zabezpečiť, aby národnostné menšiny, rešpektujúc verejné dobro, mohli zachovať a rozvíjať svoju kultúru a dôležité prvky svojej identity (náboženstvo, jazyk, tradície)”.
Pojem ochrana menšín dnes v únijnom práve znamená len boj proti diskriminácii. To síce nie je málo, ak si zoberieme že ochrana proti diskriminácii je prítomná od sveta práce cez školstvo až po prístup k majetku a službám, ťažkopádnosť praktickej nápravy však sťažuje aj prístup k právam. Na druhej strane, cesta od nediskriminácii k rovnakým možnostiam je dlhá.
Po tom čo Lisabonská zmluva vstúpi do platnosti, naskytne sa nová možnosť prekonať dvojakosť, ktorá panuje v Európskej únii v oblasti práv národnostných menšín. Prax je totiž taká, že kým pre vstupujúce krajiny Kodanské kritéria určujú povinnosti v oblasti dodržiavania menšinových práv,  členské štáty k tomu žiadna právna norma či únijný štandard nezaväzuje. Takýto záväzok v únijnom práve bez právneho základu ani nemôže vzniknúť. 
Z obyvateľstva členských štátov zhruba 10 % tvoria menšiny. Ich situácia a právne postavenie sú v jednotlivých krajinách odlišné. Vo viac ako polovici členských štátov existuje nejaká forma samosprávnosti, ktorá oproti predošlému stavu znamená väčšiu spoločenskú stabilitu a prosperitu. V nových členských krajinách sa neprijali kvôli chybnej koncepcii socialistického internacionalizmu žiadne uspokojivé riešenia, kvôli čomu je situácia menšín v týchto krajinách nevyriešená a predstavuje stály zdroj napätia.
V členských krajinách je dnes problémom predovšetkým integrácia prisťahovaleckých menšín, a často sa hľadí cez túto prizmu aj na starosti tradičných národnostných menšín. Nakoľko základné zmluvy Únie neobsahujú právny základ na vyriešenie situácie menšín, oporný bod ponúkajú len formulácie ohľadom základných ľudských práv. Vážny posun vpred znamená nariadenie EP, ktoré konštatuje právo národnostných menšín na starostlivosť o svoj jazyk a kultúru, vrátane vzdelávania v materinskom jazyku a samosprávnosti ako prijatého modelu najlepšej európskej praxe.
    SMK bude podporovať
•    vytvorenie samostatného výboru EP pre ľudské práva
•    znovuvytvorenie pracovnej skupiny pre tradičné národnostné a jazykové menšiny v novom volebnom období
•    vytvorenie takého štandardu Spoločenstva týkajúceho sa právneho postavenia menšín, ktorý by na základe najlepšej európskej praxe vychádzal z princípov subsidiarity a samosprávnosti
•    užšiu spoluprácu s Radou Európy a využitie jej odborného potenciálu v oblasti ľudských práv
•    využitie Agentúry EÚ pre základné práva s viedenským sídlom na monitorovanie situácie menšín


3. Znalostná spoločnosť – kvalitné školstvo

Komparatívnou výhodou Európy je oproti veľkým ekonomikám vysoká vzdelanostná úroveň pracovnej sily a kultúra práce. Preto nie je náhoda, že budúcnosť treba hľadať vo vybudovaní znalostnej spoločnosti. Úloha sama o sebe sa netýka len politiky školstva – ako v mnohých iných prípadoch, aj tu je potrebné lepšie a dôslednejšie zosúladenie sektorových politík. Kvalitná výučba je v tomto procese základná, ktorá ak sa doplní vhodnou výučbou jazykov, môže pracovnej sile priniesť konkurencieschopnosť. Ak je však spojená so zlou platovou politikou, môže znamenať také spoločenské straty, ktoré neeliminujú len vloženú energiu a financie, ale ohrozujú aj správne fungovanie jednotlivých segmentov spoločnosti. Bez financovania výskumu je zas ohrozený rozvoj, čo má negatívny vplyv na konkurencieschopnosť.
Napriek tomu, že školstvo patrí do kompetencie členských krajín, EÚ definuje spoločné ciele a šíri najlepšie skúsenosti (best practice). Okrem toho má v réžii a financuje množstvo programov zameraných na školstvo, vzdelávanie a výskum, ktoré zlepšujú vzdelanosť a pripravenosť občanov, ako aj hospodársky potenciál EÚ. Európska komisia považuje taktiež za dôležité vyučovanie a osvojenie si regionálnych a menšinových jazykov, ktorými v Európe hovorí zhruba 50 miliónov občanov. Dlhodobým cieľom je, aby každý občan okrem svojho materinského jazyka hovoril ďalšími dvomi jazykmi.
Právo na používanie materinského jazyka a vzdelávanie v ňom patrí medzi najzákladnejšie práva. SMK považuje zabezpečenie vzdelávania pre každého v materinskom jazyku od materskej školy po univerzitu za mimoriadne dôležité. S tým musí byť spojené samozrejme aj vyučovanie ďalších cudzích jazykov na najvyššej úrovni, ako aj osvojenie si štátneho jazyka na dostatočnej úrovni. To môže napomôcť k tomu, aby naši študenti obstáli v porovnaní so svojimi rovesníkmi v ktorejkoľvek časti sveta. Pre mladých sa znásobojú vzdelávacie možnosti v Európe. Na stredné a vysoké školy v EÚ môžu byť prijaté za takých istých podmienok, ako ich rovesníci z jednotlivých členských krajín.

SMK bude  naďalej podporovať:
•    vzájomné uznávanie diplomov a vysvedčení, prepojenosť vzdelávacích programov
•    rozvoj školstva, motiváciu študentov a rodičov na dosiahnutie vyššej vzdelanostnej úrovne, minimalizovanie počtu predčasných ukončení štúdia
•    dodatočné školenie resp. preškolenie učiteľov stredných a stredných odborných škôl, s mimoriadnym dôrazom na rýchlo sa rozvíjajúce odbory
•    vzdelávanie dospelých, rekvalifikačné kurzy, celoživotné vzdelávanie, ako podmienky lepšej zamestnateľnosti a s tým a súvisiace programy EÚ (napr. Leonardo)
•    tie programy, ktoré majú za cieľ výmeny študentov a učiteľov, resp. spoznávanie iných členských krajín EÚ

o    program Comenius pre základné školy
o    program Erasmus pre študentov univerzít
o    program vysokého školstva Gruntvik
o    program Jean Monet zameraný na podporu spolupráce učiteľov a výskumníkov.


4. Tvorba pracovných miest – riešenie krízy – lepšie, spoľahlivejšie riadenie hospodárstva

Z krízy, ktorá v základoch otriasla svetovým hospodárstvom, si musíme zobrať tie ponaučenia, ktoré sú dnes už jasne zreteľné. Na peňažnom trhu, kde kríza vznikla, je prvoradou úlohou znovunastolenie dôvery, zabezpečenie spoľahlivého fungovania a finančnej stability.  Ako potrebné sa javí vytvorenie takého kontrolného mechanizmu, ktorý zabráni vzniku takýchto ničivých kríz v dôsledku nepriehľadných, nezodpovedných a nekontrolovaných finančných manévroch. Je neprípustné, aby finančné a úverové inštitúcie dohnali občanov do pasce dlhov. Kontrola finančných trhov je potrebná aj v záujme vyššej bezpečnosti dôchodkových fondov a udržateľnosti dôchodkových systémov.
Hospodárske vyhliadky na rok 2010 sú vďaka hospodárskej kríze dosť neisté. Prognózy očakávajú rast nezamestnanosti, ale zároveň aj pokles inflácie a úrokových sadzieb. Východisko z krízy nám však ponúka šancu na modernizáciu. Podľa Európskej rady majú mať prednosť nasledujúce opatrenia:
•    investície do ľudských zdrojov, modernizácia trhu práce, rozvoj služieb,
•    rozšírenie podnikateľských možností, podpora malých a stredných podnikov, značné zníženie administratívnych bariér (o 25%) vyplývajúcej z legislatívy EÚ,
•    masívne investovanie do školstva, výskumu, vývoja a inovácií,
•    rozvoj infraštruktúry, rozvoj vnútorného trhu s energiou, investície do výroby šetrnej a čistej energie.
Vo svetle týchto opatrení by sa aj čas v nezamestnanosti mal podľa možností využiť na vzdelávanie a preškolenie. Európske štatistiky ukazujú, že nezamestnanosť medzi vysokoškolsky vzdelanými je 2,5-krát nižšia ako medzi ľuďmi bez vzdelania. Členské štáty zas v záujme uchovania pracovných miest musia znižovať ťarchy, ktoré zaťažujú pracovný trh. K tomu treba lepšie využiť predovšetkým nástroje Európskeho sociálneho fondu.
Jedným zo základných pilierov Európskej únie je jednotný pracovný trh. To znamená aj to, že každý občan únie sa môže v istej krajine zamestnať a podnikať za takých istých podmienok ako občania danej krajiny. Niektoré členské štáty však ešte stále zachovávajú svoje dočasné obmedzenia, ktorými chránia svoj pracovný trh. Skúsenosti však jednoznačne ukazujú, že otvorenie pracovných trhov neznamenalo žiadny rast v nezamestnanosti a občania nových členských krajín nezaplavili západoeurópske pracovné trhy. Strana maďarskej koalície aj preto podporuje snahy českého predsedníctva Európskej rady, ktoré zrušenie obmedzení týkajúcich sa trhu práce považuje za svoju prioritu.
Protekcionistické snahy sú neprijateľné pre riešenie krízy. V minulosti sa už ukázalo, že toto nie je schodná cesta.
V oblasti služieb a malých podnikov budeme podporovať tie snahy, ktoré budú mať za účel znižovanie ešte existujúcich bariér na jednotnom európskom trhu.


5. Viac solidarity medzi regiónmi – dôležitosť kohéznej politiky

Európska únia vzhľadom na vstup nových členských krajín reorganizovala a preskupila svoje regionálne výdavky. Únia medzi rokmi 2007 a 2013 vynaloží 36 % svojich výdavkov na ciele regionálnej politiky. V tomto období dostanú krajiny pristúpené v rokoch 2004 a 2007 až 51 % výdavkov napriek tomu, že ich celkový počet obyvateľov činí menej ako štvrtinu obyvateľstva Únie.
V dôsledku rozšírenia sa rozdiely medzi najbohatšími a najchudobnejšími regiónmi Únie zdvojnásobili, dve tretiny rozvojovo zaostalých regiónov sú v nových členských krajinách.
V období od vstupu sa slovenským regiónom podarilo dosiahnuť dobré výsledky v oblasti znižovania hospodárskej zaostalosti hlavne vďaka fungujúcim nástrojom kohéznej politiky a stále vyššej pripravenosti prijímateľov pomoci, avšak naďalej existujúcimi problémami sú štrukturálne nedostatky, chýbajúce ľudské zdroje a hospodárstvo produkujúce stále nízku pridanú hodnotu. Mimoriadne znepokojujúca je pre nás zaostalosť juhoslovenských regiónov. Budúce dosahy celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy sa nedajú presne predpovedať, to je však jasné, že zaostávajúce regióny so štrukturálnymi problémami budú vo zvýšenej miere zraniteľné, a preto si žiadajú zvýšenú pozornosť. Náš záujem o funkčnosť európskej kohéznej politiky je za týchto okolností vyšší ako hocikedy predtým.
Regióny južného Slovenska boli v minulých desaťročiach zasiahnuté aj existenciou slovensko-maďarských hraníc, ktoré rozdeľovali predtým prosperujúce prirodzené hospodárske oblasti a urobili z nich vo zvýšenej miere znevýhodnené regióny. Kohézna politika Európskej únie zahŕňa aj európsku územnú spoluprácu, ktorá je kľúčová z hľadiska nášho regiónu, nakoľko prostredníctvom nich naskytá možnosť integrovať naše regióny – maďarsko-slovenské prihraničie – tak z hospodárskeho, ako aj z ľudského, environmentálneho a dopravného hľadiska.
Strana maďarskej koalície prostredníctvom svojej váhy v juhoslovenských samosprávach, ale aj pomocou šírenia informácií, organizovania konferencií a kapitálom kontaktov podporuje rýchlo sa rozvíjajúcu cezhraničnú spoluprácu, dobre fungujúce a stále silnejšie euroregióny a vznik Európskych združení územnej spolupráce, ktoré sú považované za novinku. Podporujeme všetky snahy, ktoré sú namierené na rozšírenie cezhraničnej spolupráce o sociálno-vzdelávacie inštitúcie. Seriózne by sa malo zvážiť aj rozšírenie funkcií cezhraničnej spolupráce, schopných pozitívne vplývať na rast zamestnanosti.
Pre Slovensko, ako členskú krajinu s jednou z najvyšších mier nezamestnanosti, sú dôležité všetky iniciatívy, ktoré zavádzajú nové nástroje za cieľom znižovania nezamestnanosti. Preto podporujeme spustenie mikroúverového programu Jasmine a jeho plánované rozšírenie.
Strana maďarskej koalície, ako organizácia disponujúca presným obrazom o hospodársko-spoločenskej situácii južného Slovenska, chce všetkými disponibilnými nástrojmi zabezpečiť, aby realizácia kohéznej politiky na národnej a nižšej úrovni bola v súlade so zámermi a prirodzenými požiadavkami miestnych komunít.


6. Solidarita medzi generáciami je potrebnejšia ako hocikedy predtým

Európa čelí demografickej kríze. Podľa predpovedí sa počet obyvateľov Európskej únie do roku 2050 zníži o viac ako 20 miliónov. V krajinách EÚ sa v dôsledku starnutia obyvateľstva a zníženia počtu narodení zmení aj štruktúra obyvateľstva: počet a pomer obyvateľov v produktívnom veku sa drasticky zníži, o 52 miliónov do roku 2050, z terajších 67 % na necelých 57 %. Početná povojnová generácia po prekročení dôchodkového veku zviacnásobí počet obyvateľov nad 65 rokov. Tieto hlboké spoločenské zmeny obsahujú zároveň aj veľa výziev, musí sa zmeniť celý rad politík, od politiky zamestnanosti po sociálne zabezpečenie, od politiky v oblasti školstva po rodinnú politiku.
Demografické trendy počítajú s rastom očakávaného veku dožitia, ktorý na 2050 môže narásť o ďalších 5 rokov, a s rastom pomeru narodení a úmrtí, ktorý je dnes v priemere 1,5 (na Slovensku 1,3) na 1,6.
Aby bola zamestnanosť udržateľná, je potrebná reforma rodinnej politiky. Podpora mladých rodín sa má vytvoriť tak, aby si tie mohli dovoliť mať toľko detí, koľko si želajú. K tomu treba vytvoriť reálne podmienky na získanie bývania a zároveň aj takú sieť služieb, ktorá zmierňuje konflikty medzi rodinným a pracovným životom, resp. budovaním kariéry. 
Flexibilný pracovný čas, atypický výkon práce a možnosť rekvalifikácie musia byť prístupné riešenia. Spoločenská kohézia a solidarita sa musí posilniť nielen medzi generáciami, ale aj v rámci podpory rodinnej politiky. Za vývoj spoločnosti máme spoločnú zodpovednosť. V oblasti rozdelenia zodpovednosti je nutný bezodkladný posun vpred. Je neprípustné, aby takmer každé piate dieťa žilo s rizikom chudoby, viaceré z nich v hlbokej chudobe. Toto samozrejme vedie k takej strate ľudského kapitálu, ktorá je pri nízkom počte narodení nezodpovedným hazardom s ľudskými zdrojmi.
Nevyhnutnou podmienkou vzostupu rómskeho obyvateľstva je aktívna účasť vo vzdelávacom procese, ktorá zlepšuje aj zamestnanosť. Závislosť od systému sociálneho zabezpečenia presahuje prijateľnú mieru. Sociálna politika musí využívať také stimuly, ktoré vedú k zvýšeniu vzdelanostnej úrovne a vychovanie takej vlastnej inteligencie, ktorá je schopná a ochotná niesť zodpovednosť za osud komunity.
Integrácia hendikepovaných do trhu práce a sociálna inklúzia musia byť organickou súčasťou sociálnej politiky

SMK bude podporovať

•    ďalšiu harmonizáciu systémov sociálneho zabezpečenia, ktorá je nevyhnutná k dobrému fungovaniu spoločného trhu práce ,
•    boj proti chudobe; neprípustná je predovšetkým miera chudoby detí,
•    kroky vykonané v prospech udržateľnosti dôchodkových systémov, dedenie nároku na dôchodok,
•    dôsledné zosúladenie rodinnej politiky s cieľmi politiky zamestnanosti a jej dôslednejšiu podporu,
•    zvýšenie vzdelanostnej úrovne rómskeho obyvateľstva, ktorá je predpokladom zamestnávateľnosti,
•    integráciu hendikepovaných vo všetkých oblastiach života.


7. Zladenú a bezpečnú energetickú politiku

Energetická politika je jednou z najdôležitejších otázok svetovej politiky, ktorá sa stala dôležitým prvkom v bezpečnostných politikách štátov a jednoznačne najdôležitejším prvkom v hospodársko-politickom plánovaní. Značná časť surovín sa nachádza v takých krajinách, ktoré nefungujú na základe demokratických princípov a vo viacerých prípadoch vyslovene nepriateľsky sa stavajú k „Západu“ založenom na liberálnej demokracii. Ďalšie posilnenie týchto krajín nie je našim záujmom, preto preformovaním našej energetickej politiky okrem hospodárskych záujmov sledujeme jednoznačne aj bezpečnostno-politické ciele.
Energetická kríza postihujúca Európu na začiatku roka, keď black-out a absolútny nedostatok energie sa stali realitou postihujúcou bežných občanov, zase upriamila pozornosť na bezpečnosť dodávok energie.
Už je zrejmé, že dodávku energií treba zabezpečovať z viacerých zdrojov, treba diverzifikovať nákupné zdroje a znižovať závislosť od Ruska v záujme limitovania rizika. Rusko sa ukázalo ako nespoľahlivý partner, jeho energetické firmy fungujú na politických, a nie trhových základoch. Jeho jednoznačným cieľom je „vkúpiť sa“ na európsky energetický trh a do distribučných sietí, pričom sa odvoláva na trhové princípy. Svoje vlastné trhy však neotvára pred Európou, ba čo viac, vytláča európske záujmy z ruského trhu. Jeho jednoznačným záujmom je vyšachovať členské krajiny Európskej únie. Táto kríza ukázala aj to, že spojenie sietí pre dodávky energie a ich transformácia do európskej siete sú bezodkladnými úlohami na ceste k uvádzaniu vnútornej solidarity do praxe. Ukázalo sa, že chýbajúci niekoľkokilometrový plynovod môže v prípade porúch dodávok spôsobiť aj vážne hospodárske problémy. Transformáciu energetickej infraštruktúry na celoeurópsku sieť pomocou európskej podpory treba preto riešiť prioritne.

Pre SMK sú dôležité
•    snaha Európskej únie zjednotiť európsky energetický trh, avšak táto snaha kvôli individuálnym jednaniam členských štátov stále utrpí fiasko. Napriek tomu aj naďalej potrebujeme skutočnú realizáciu energetickej integrácie pomocou nasledujúcich opatrení: stimuly pre významné investície, zlepšenie energetickej efektívnosti, posilnenie energetickej dimenzie spoločnej zahraničnej politiky, zvýšenie kapacít zásobníkov, rozvoj vnútornej výroby.
•    v rámci významných investícií podporujeme realizáciu predovšetkým týchto projektov: vybudovanie plynovodu Nabucco v znamení diverzifikácie krajín pôvodu a tranzitu; podpora investícií spojených s kvapalným plynom, ktoré tiež napomáhajú „státiu na viacerých nohách“; vytvorenie jednotného európskeho trhu s plynom a elektrinou prostredníctvom uľahčenia obchodu s energiou medzi členskými krajinami;  rozdelenie vlastníctva výrobných a prepravných kapacít, ako aj posilnenie mechanizmu solidarity,
•    treba klásť väčší dôraz na výrobu energie z čistých zdrojov, na obnoviteľné zdroje energie,
•    dôležitým cieľom je aj energetická efektívnosť, v tomto treba dostatočne informovať obyvateľstvo,
•    značnými rekonštrukciami budov a hromadnej dopravy sa dá ušetriť energia, preto budeme podporovať také fiškálne stimuly, ktoré by s európskou pomocou podporovali aj občanov aj samosprávy v investíciach do šetrenia energie


8. Vyššiu potravinovú bezpečnosť

Svetová populácia narastá ročne o 80 miliónov, na 2020 predvídateľne dosiahne 8 miliárd.  Potravinové problémy sveta nespočívajú len v nedostatočnej výrobe potravín, ale stále dôraznejšie sú aj otázky potravinovej bezpečnosti. Poľnohospodárstvo a výroba potravín preto budú ústredným problémom hospodárskych, environmentálnych a sociálnych výziev budúcnosti. To je jednou z kľúčových otázok európskej stratégie: nielen jeho hospodársky význam je veľký a je dôležitým faktorom väzby k rodnej zemi, ale úzko je spojená aj s poľnohospodársko-potravinárskym reťazcom, jeho vplyv na prostredie je naviac nesporný. Spoločnú európsku poľnohospodársku politiku preto treba nanovo vymyslieť – vo svojej dnešnej forme neponúka odpoveď ani na narastajúci nedostatok potravín vo svete, ani na zmenu klímy.

SMK bude spolu s Európskou ľudovou stranou podporovať
•    zrušenie rozdielov medzi starými a novými členskými krajinami generovaných poľnohospodárskym dotačným systémom,
•    výrobu kvalitných potravín v krajinách Únie v dostatočnom množstve, so zreteľom na požiadavky spotrebiteľov a farmárov,
•    príspevok Únie k potravinovému problému sveta, prítomnosť na svetovom trhu potravín aj v budúcnosti,
•    zachovanie rovnováhy poľnohospodárskej výroby a vidieckeho rázu kraja, zachovanie populácie vidieka, podporu dôstojných životných podmienok farmárov a ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve,
•    výrobu a využívanie bioenergie druhej generácie,
•    v záujme vyššej potravinovej bezpečnosti podporíme, aby sa produkty dostali od výrobcu k spotrebiteľom najkratšou možnou cestou,
•    záväzok presného a reálneho informovania spotrebiteľov o zložení potravín,
•    zachovanie regionálnych a tradičných potravín, ako organickej súčasti európskej kultúry.


9. Humánny a bezpečný svet (boj proti terorizmu a organizovanému zločinu)

Udalosti blízkej minulosti ukazujú, že náš meniaci sa svet ukrýva v sebe aj také nebezpečenstvá, ktoré sme doteraz považovali za vzdialené, marginálne. Neobišli nás organizovaný zločin, korupcia, konzumácia drog, ale objavili sa aj také nezvyčajné formy zločinu ako obchodovanie s ľuďmi či drogami. Kým sa v spoločenskom vedomí obchodovanie s ľuďmi objavuje spolu s nútenou prostitúciou, stále častejšie sú prípady, keď cieľom obchodovania s ľuďmi je nútená práca, čo vykonávajú často v nedôstojných podmienkach a bez pláce. Vyzerá to tak, že verejnosť tento jav často toleruje.
Rozširovaním internetu sa predovšetkým neskúsené deti a mladiství stávajú obeťami pedofilných sietí. Nakoľko generácia rodičov má vo všeobecnosti menej skúseností so svetom informačných technológií, je potrebné zabezpečenie dostupnosti takých počítačových ochranných a kontrolných systémov, ktoré poskytujú dostatočnú ochranu deťom a mladistvým pohybujúcim sa na internete skúsene, no nie bezpečne.
SMK podporuje, aby sa takáto ochranná sieť bola sprístupnená z peňažných prostriedkov Únie, v záujme vyššej bezpečnosti detí.
Bezpečnosť sa v prítomnosti zhodnotila. Preto musíme posilniť medzinárodnú spoluprácu, veď je zrejmé, že organizovaný zločin sa veľmi rýchlo stal medzinárodným. V našich končinách väčšinou chýbajú tie občianske združenia, ktoré pomáhajú obetiam v reintegrácii.

10. Transatlantické vzťahy a susedská politika ako piliere spoločnej zahraničnej politiky

Kým transatlantické vzťahy len vtedy slúžia záujmom EÚ, respektíve nášho regiónu, keď sú založené na vyváženom a partnerskom vzťahu, európska susedská politika na základe dobre pochopených záujmov ponúka užšiu integráciu najbližšiemu okoliu EÚ.
Vznikom novej administratívy Spojených štátov amerických sa vytvorili personálne a politické podmienky oživenia transatlantických vzťahov, globálna kríza zas ozrejmila vzájomnú odkázanosť Ameriky a Európy. Môžeme predpokladať, že spolupráca s novou administratívou bude plynulejšia aj v takých otázkach ako zmena klímy a boj proti terorizmu.
Svoje partnerské krajiny na realizáciu potrebných reforiem Európska únia najnovšie stimuluje prostredníctvom svojej iniciatívy zvanej Východné partnerstvo. Kríza na južnom Kaukaze ukázala, že na východných hraniciach Únie by bola potrebnejšia silnejšia účasť EÚ. O súčasnom stave sveta nám veľa napovie aj to, že únijné členstvo dnes už aj v Bielorusku považujú za lukratívnejšie. Vzťah s EÚ však vo veľkom závisí od toho, či sa vláda v Minsku zaviaže k demokratickým princípom.
Nakoľko niekoľko vplyvných členov EÚ je len mierne prointegračných (najväčšiu časť výdavkov by platili oni), iniciatívy susedskej politiky v tejto situácii slúžia len na to, aby sa vytvorila istá šedá zóna okolo Únie. V záujme efektívneho šírenia európskych hodnôt by však bolo treba realizovať ambicióznejšie predstavy, ako napríklad rozšírenie zóny voľného obchodu a zrušenie vízovej povinnosti.
Partnerstvo medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, ktorá je založená na slobode, demokracii, právnom poriadku a rešpektovaní ľudských práv, je základným kameňom bezpečnosti a stability euroatlantickej oblasti. Na spoločných hodnotách založené záujmy Ameriky a Európy sú aj naďalej totožné, obidve strany preto musia životne dôležité transatlantické partnerstvo starostlivo opatrovať, nakoľko musíme čeliť novým výzvam predovšetkým v oblasti bezpečnosti. Medzi tieto výzvy patrí aj energetická bezpečnosť, podpora demokracie a právneho štátu v krajinách na periférii NATO a EÚ, vybudovanie efektívneho multilateralizmu, ako aj zastavenie šírenia a odzbrojenie zbraní hromadného ničenia.
Musíme mať na zreteli, že regionálne konflikty (Balkán, Blízky východ) môžu aj priamo ohroziť bezpečnosť Európy. Násilné a zamrznuté konflikty, ktoré sa vyskytujú aj pri našich hraniciach, ohrozujú regionálnu stabilitu, základné ľudské práva a slobody vrátane menšinových práv. Práve preto transatlantická spolupráca v zrkadle nových výziev predpokladá vytvorenie medzinárodného poriadku založeného efektívnej multilaterálnej spolupráci; v záujme čoho treba stupňovať posilnenie ničím nenahraditeľných transatlantických vzťahov, respektíve poukázať na potrebu vybudovania strategického partnerstva s Ruskom, Japonskom, Čínou a Indiou.
Naše možnosti:
•    Otázky tradičných menšín sa treba ujať s väčšou pozornosťou a dôrazom v európskom susedstve, predovšetkým čo sa týka Balkánu a Kaukazu.
•    Slovensko-maďarskému politickému a spoločenskému dialógu treba dať novú dynamiku – k bezpečnosti a efektivite zahraničnej politiky tak prispejeme najlepšie, ak vyriešime problémy zaťažujúce slovensko-maďarské vzťahy, predovšetkým situáciu maďarského spoločenstva na Slovensku. Aby však Maďari na Slovensku mohli splniť úlohu sprostredkovateľa, nesmú byť dotlačené do role rukojemníka, ale musia konať na základe vlastných záujmov
•    S väčším úsilím a námahou treba podporovať európsku integráciu susedných krajín, aktívnejšie sa treba zúčastňovať na tvorbe a realizácii programov napomáhajúcich integračným procesom, nielen cez Európsky parlament v Bruseli, ale aj prostredníctvom využívania možností domácich mechanizmov (napr. Slovak Aid)
Pri načrtnutí zahranično-politických pilierov si treba uvedomiť aj situáciu tých maďarských spoločenstiev, členovia ktorých sa ako občania ocitli mimo Európskej únie. K mimoriadne dôležitým otázkam zaraďujeme stabilizáciu situácie maďarských menšinových spoločenstiev, ktoré ostali mimo Európskej únie (podkarpatskí, vojvodinskí Maďari a Maďari žijúci v trojuholníku Baranya), ako aj uľahčenie udržiavania ich kontaktov s inými maďarskými komunitami v rámci Únie.
Vítame, že Chorvátsko, napriek svojmu sporu o hraniciach so Slovinskom, ešte v tomto roku môže uzavrieť únijné predvstupové rokovania. Strana maďarskej koalície sa už aj v minulosti jednoznačne zasadila za čo najskorší vstup Chorvátska a aj naďalej má záujem využiť všetky dostupné nástroje na to, aby Chorvátsko, ktoré v kulturálnom zmysle patrí k západnej Európe, vstúpilo do Únie ako druhá krajina západného Balkánu a prispelo tým k stabilite regiónu. Pri vytvorení tejto našej snahy sme brali ohľad na to, že Chorvátsko v posledných rokoch urobilo v budovaní demokratických inštitúcií veľký pokrok, jeho hospodárska pripravenosť prevyšuje úroveň niektorých členských krajín, únijné členstvo bude preto pre neho prospešné.

11. Naša zodpovednosť voči nasledujúcim generáciám – udržateľný rozvoj

Všeobecné oteplenie, skleníkový efekt a s tým súvisiace riziká klimatických zmien sú v súčasnosti už ledva spochybniteľné. 
Oteplenie v Európe dosahuje od roku 1900 väčšie hodnoty ako svetový priemer. Kým je v Európe ročné oteplenie priemerne +0,95 °C, globálna hodnota je len 0,74 °C. Ak európske krajiny neprijmú primerané opatrenia, prognózy predpovedajú na koniec storočia oteplenie o  2,0-6,3 °C. V dôsledku toho môžu byť častejšie záplavy, erózia zeme, lesné požiare, nedostatok vody a suchota resp. vytváranie púští.
Aj preto je veľmi dôležité prijať rýchle a efektívne opatrenia, predovšetkým zamerané na zníženie emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt a výskum nových, alternatívnych energetických zdrojov. Na tomto poli hrá Európa líderskú rolu a tejto roly sa nemôže vzdať ani v budúcnosti.
Európska únia si počas roka 2008 vytýčila ambiciózne ciele do roku 2020 (zníženie emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt o 20 % v porovnaní s úrovňou roku 1990, zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie – veterná a slnečná energia, biomasa – na výrobe energie na 20 %, zníženie spotreby energie o 20 % voči prognostizovanej úrovni na rok 2020). Týmito opatreniami hrá Európska únia a jej členské krajiny vedúcu úlohu na svete, pomocou nich sa dá dosiahnuť niekoľko miliardová úspora, využívaním obnoviteľných zdrojov sa dá vytvoriť množstvo pracovných miest, môže sa znížiť znečistenie vzduchu a v neposlednom rade sa vďaka inováciam v energetickom sektore môže zvýšiť konkurencieschopnosť Únie. V tomto procese ale hrá dôležitú úlohu program úspory energie. Šetrenie energiou sa musí stať súčasťou vyučovania, spotrebu energie v domácnostiach má navyše Únia v pláne znížiť do roku 2050 o 20 %, a to pomocou energeticky úsporných spotrebičov a technológií, využívaním alternatívnych zdrojov energie.
SMK podporuje tieto ambiciózne ciele a bude pomáhať pri šírení informácií o tom, čo môžeme a čo musíme v záujme ochrany životného prostredia pre budúce generácie urobiť.

    SMK bude podporovať
•    výskum a vývoj v záujme šírenia čistých technológií,
•    produkciu čistej energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie,
•    zníženie emisií oxidu uhličitého,
•    ochranu čistoty vôd v záujme čoho urgujeme užšiu medzinárodnú spoluprácu,
•    ochranu stavu životného prostredia pre budúce generácie,
•    vytvorenie spoľahlivejších poistných služieb.